Parlament zatiaľ jediný raz rozhodol o skrátení volebného obdobia v roku 1994. Vzhľadom na aktuálnu situáciu je zaujímavé, že HZDS v tom čase počítalo aj s možnosťou vypísania referenda o predčasných voľbách. Do národnej rady sa vo februári 1994 dostali dva návrhy - vládny a poslanecký. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Katarína Tóthová návrh odôvodnila tým, že situácia v národnej rade je prekážkou realizácie zámerov vlády vyjadrených v jej programovom vyhlásení. "Je to spôsobené najmä odchodom viacerých poslancov z politických strán a hnutí zvolených v júni 1992 do národnej rady, čo vyvoláva také preskupovanie politických síl v parlamente, aké nezodpovedá výsledkom volieb," argumentovala Tóthová s tým, že viacerí poslanci v parlamente "vystupujú za politické strany alebo hnutia, ktoré vo voľbách vôbec neexistovali". Vo februári neuspel ani jeden z návrhov. V apríli, krátko po nástupe vlády Jozefa Moravčíka, bol opätovný poslanecký pokus úspešný. Predčasné voľby sa konali na prelome septembra a októbra 1994.
Vo februári 2000 predseda HZDS Vladimír Mečiar predložil prezidentovi Rudolfovi Schusterovi návrh referendovej otázky na vypísanie predčasných volieb. Schuster vyhlásil, že ústavné prekážky na jeho vypísanie nie sú. Pred novelizáciou ústavy ešte nemal možnosť obrátiť sa na ústavný súd. Urobila tak skupina poslancov. Ústavný súd však odmietol výklad o tom, či referendová otázka umožňovala alebo neumožňovala prezidentovi vyhlásiť referendum o predčasných voľbách s odôvodnením, že výklad, ktorý navrhovatelia požadujú, sa vecne týka zákona, a nie ústavy. Referendum sa konalo v novembri, pre nedostatočnú účasť (20,03 percenta) však bolo neplatné.
Ústavný zákon o skrátení volebného obdobia národnej rady predložili v roku 2002 do parlamentu v tom čase nezávislí poslanci Jirko Malchárek (ANO) a Robert Fico (Smer). Podľa predloženého návrhu by mali byť parlamentné voľby presunuté zo septembra na jún. Dôvodom bolo, že politická scéna sa "niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami ocitla v hlbokej kríze". Poslanci návrh odmietli.
Čo vraví Ústava SR:
- národná rada má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.- voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
Prezident rozpustí Národnú radu SR, ak:
- v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný. Urobí tak do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.
Prezident môže rozpustiť Národnú radu SR, ak:
- parlament v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil jej programové vyhlásenie,- Národná rada SR sa neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery,
- Národná rada SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu,
- zasadanie Národnej rady SR bolo prerušené na dlhšie ako štyri mesiace v roku
(Toto právo si prezident nemôže uplatniť napríklad počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia.)