Predstavitelia Európskej únie (EÚ) majú obavy z neustále sa prehlbujúcej priepasti medzi nimi a Bushovou administratívou. Dôvodom je nová Bushova preventívna doktrína, ktorá dáva právo Washingntonu na preventívny útok. Prvým terčom by sa pritom mal stať Irak. Nemenovaný predstaviteľ EÚ povedal, že nové posolstvo Ameriky Európe znie: "Stali ste sa irelevantnými a ak neurobíte niečo dramatické, pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov na obranu, toto je koniec..."
Analytici však tvrdia, že problémy medzi Európou a Spojenými štátmi sú väčšie ako táto súčasná kríza. Doktrína Bushovej administratívy -- v mene boja proti terorizmu po septembrových útokoch na USA -- predstavuje koniec povojnového systému multilaterálnych inštitúcií a koalícií, napríklad Bezpečnostná rada OSN či NATO, ktoré USA pomáhali budovať a chrániť mier a stabilitu takmer 60 rokov. Protesty tisícov demonštrantov v Londýne či v Ríme uplynulý víkend tak boli akousi spomienkou na demonštrácie za jadrové odzbrojenie a proti postoju Ronalda Reagana voči Rusku začiatkom 80. rokov.
V Bruseli pritom rastie opozícia proti americkému unilateralizmu. Oficiálni predstavitelia únie pritom pripúšťajú, že jedným z problémov EÚ je, že nehovorí jednotným hlasom. Názory na preventívny zásah a najmä problém Iraku sa rôznia -- od britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý plne podporuje politiku Washingtonu, cez nemeckého kancelára Gerharda Schrödera až po kritického francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca.
"Je to naša slabina. Problémom nie je sila Ameriky," povedal predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok. "Nemáme vplyv, pretože nemáme spoločný európsky prístup," dodal.
Americká administratíva zverejnila svoju novú národnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá zahŕňa preventívny útok proti potenciálnym hrozbám, 20. septembra. Národná stratégia podľa niektorých analytikov neobsahuje nové myšlienky a ani nemení zameranie americkej zahraničnej politiky. Napriek tomu však predstavuje jeden z najdôležitejších geopolitických dokumentov. Mnohí tak získali predstavu o tom, ako americká administratíva vníma okolitý svet. Je to tam napísané veľmi jasne. "USA by si mali trvalo zachovať svoju globálnu vojenskú nadradenosť a poraziť terorizmus zničením hrozby pred tým, ako dosiahne naše hranice," uvádza sa v dokumente. Správa sumarizuje "doktrínu" vyvinutú od 11. septembra 2001, ktorá kladie boj proti terorizmu do centra americkej bezpečnostnej politiky a vzďaľuje sa od politiky odstrašovania a obmedzovania z obdobia studenej vojny. Usiluje sa tiež zabrániť teroristom získať zbrane hromadného ničenia a vyzýva na "preventívne" útoky v prípade potreby. Dokument zostavili na základe zákona z roku 1986, ktorý od prezidentov vyžaduje, aby podávali Kongresu správy o svojej bezpečnostnej stratégii. Podľa správy budú USA spolupracovať so spojencami s cieľom rozbiť teroristické siete a potrestať štáty, ktoré ich ukrývajú. Washington však bude konať aj sám v prípade, keď si to vyžiadajú "naše záujmy a osobitné povinnosti".
Preventívnosť však nie je pre Ameriku novým pojmom. Washington predsa preventívne zasiahol aj v minulosti, napríklad v Strednej Amerike. A poučený Washington z toho teraz urobil jadro svojej zahraničnej politiky. Podľa Iva Daaldera z Brookings Institution, ktorého citoval britský ekonomický týždenník The Economist, je dokument reflexiou rôznych názorov v Bushovej administratíve. Demokraciu podporujúcich "imperialistov" ako Paul Wolfowitz (štátny tajomník ministra obrany), ktorý chce zmeniť svet, "ofenzívnych realistov" ako Donald Rumsfeld (minister zahraničia), ktorý chce využiť silu Ameriky na ochranu pred hrozbami, a "defenzívnych realistov" ako Colin Powell (minister zahraničia), ktorý stále verí v silu aliancie s inými krajinami. Najväčší vplyv sa však pripisuje Bushovej poradkyni pre národnú bezpečnosť Condoleezze Riceovej, ktorá je názorovo kdesi uprostred.