Skryté Greenspanove varovania

Vystúpenie šéfa americkej centrálne banky dodalo investorom optimizmus. Keď akcionári a manažmenty firiem počuli o udržateľnej expanzii americkej ekonomiky, potešili sa -- akciové indexy začali okamžite stúpať. Reakcie analytikov boli plné elánu, všimli si aj odhadovaný pokles nezamestnanosti. No v tom hektickom dni si asi všetci celkom nedali námahu, aby si pozorne vypočuli celý prejav. Preto varovania, niekedy skryté za nenápadné vetičky, ostali z veľkej časti ignorované. V tom lepšom prípade nedocenené. Pritom práve tieto časti komentára môžu presne vystihnúť budúcu ekonomickú realitu Spojených štátov amerických.
Kameň úrazu je jasný -- rozpočtový deficit. Ten je naozaj vysoký. Na tento rok Bushova administratíva plánuje výdavky o 475 miliárd dolárov vyššie ako príjmy. Greenspan upozornil, že z dlhodobého hľadiska to môže zapríčiniť vážne problémy vo fiškálnej politike. Otázkou zostáva, čo znamená pre jednotlivé strany dlhé obdobie.
Pre prezidenta Busha je teraz najdôležitejšie jeho znovuzvolenie. No a niečo dlhodobejšie ho ťažko bude teraz zaujímať. Rovnako je nereálne očakávať, že by urobil opatrenia, ktorými by ohrozil výsledky volieb. Greenspan varovanie ešte podčiarkol tým, že upozornil na chýbajúci program, ktorý by zabezpečil postupné vyrovnávanie rozpočtu. Naznačil tým, že prehlbovanie deficitu bude pravdepodobne v ďalších rokoch pokračovať. V skriptách ekonomickej teórie na prvý semester sa možno dočítať, že každá hospodárska politika potrebuje svoj čas na účinok. A keď nie sú lieky, choroba sa môže intenzívnejšie zhoršovať. V záujme objektivity treba dodať, že Greenspan sám čiastočne umožnil vytvorenie takéhoto veľkého schodku. Keď prezident plánoval zníženie daní, čo viedlo k menším príjmom do rozpočtu, šéf Fedu bol proti. Jedného dňa však vymenil svoj názor za Bushov. Trochu alibisticky to neskôr zdôvodňoval meniacimi sa podmienkami v ekonomike. Deficit tak dostal definitívne zelenú.
Kongres však neostal ušetrený od ďalšej kritiky. Zákonodarcovia sú v snahe zapáčiť sa domácej loby príliš často naklonení na ochranárske opatrenia. Tu sa už ikona finančného sveta nevyberavo vyjadrila, že protekcionizmus treba jednoznačne odmietnuť. Jedným z najznámejších príkladov je obchodná vojna, týkajúca sa ocele. Nakoniec, samotná Svetová obchodná organizácia označila politiku Washingtonu za neférovú. Ale zdá sa, že zákonodarcovia túto pasáž v eufórii prepočuli.
Ďalším boľavým miestom je znižujúca sa produktivita práce. Pri hospodárskom raste síce budú firmy nútené najímať ďalších pracovníkov, čo zníži nezamestnanosť. Ale má to jeden háčik. Spojené štáty americké majú nepriaznivú vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva. Atraktivita, napríklad, právnického vzdelania mnohých odradila od štúdia prírodných vied. Práve tie sú podľa šéfa Fedu v súčasnosti potrebné, aby si krajina udržala svoj technologický náskok.
Na otázku kongresmana, či nemá príliš veľkú moc, odpovedal, že sa snaží byť tak transparentný, ako je možné. Greenspan je však známy zahmlenými a skrytými vyjadreniami. Podobne to bolo aj pri prednesení najnovšej správy, keď upozorňoval na riziká. Ak chce presadiť také citlivé veci, ako sú reštriktívne opatrenia, mali by byť jeho vyjadrenia zreteľnejšie. Niekedy možno aj tvrdšie. Tak, aby kongresmanom bola pozícia Fedu jasná a rozumeli jej. Ale možno jej len nechcú rozumieť, čo by bol ten horší prípad.