V súčasnosti pripravovaný vládny návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách síce rieši mnohé aktuálne problémy, ale kvalitné stanovenie ceny akcií pri povinnej ponuke na prevzatie v nej chýba. Slovenská republika je jedinou z krajín OECD, v ktorej právna úprava povinnej ponuky na prevzatie nezabezpečuje pre predávajúceho spravodlivú, tzv. férovú cenu (fair price).
Súčasný zákon pri určení minimálnej ceny v povinnej ponuke vychádza z dvoch podmienok. Z priemernej ceny akcií na anonymnom trhu burzy za posledných šesť mesiacov pred získaním rozhodujúceho podielu na hlasovacích právach a z polovičnej hodnoty vlastného imania pripadajúceho na jednu akciu spoločnosti (NAV) podľa poslednej účtovnej závierky. Ak je však priemerná cena akcií na burze za posledných šesť mesiacov nižšia ako polovica NAV, potom minimálna cena v povinnej ponuke musí byť aspoň na úrovni 50 percent z hodnoty NAV. Táto podmienka sa pri súčasnej nízkej likvidite a nízkych cenách akcií na slovenskej burze uplatňuje vo väčšine prípadov vyhlásených povinných ponúk na prevzatie.
Znamená to, že v drvivej väčšine prípadov je pre potenciálnych predávajúcich rozhodujúca účtovná hodnota vlastného imania. Navyše, zákon o účtovníctve umožňuje ďalší odklon od presného ocenenia majetku spoločnosti, najmä v oblasti finančných investícií. V praxi vyspelých krajín sa v prípadoch, keď cena na burze nevystihuje fair price, štandardne používa znalecké ocenenie, ktoré podlieha schváleniu príslušným orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom.
Pozitívnym príkladom je susedná Česká republika, kde sa už niekoľko rokov používa uvedené znalecké ohodnotenie, pričom vyhláška upravujúca podrobnosti stanovenia ceny vychádza z overených dlhoročných skúseností krajín s najvyspelejším kapitálovým trhom. Keby takáto právna úprava v minulosti platila na aj Slovensku, minimálna cena pri povinnej ponuke akcií napr. Slovnaftu (1 379 Sk) by bola vyššia o niekoľko sto korún (približne 1 900 Sk) alebo VSŽ (89 oproti 150 Sk). Vzhľadom na členstvo Slovenska v OECD a Európskej únii je najvyšší čas, aby sa súčasná legislatíva vyrovnala s touto otázkou, a nielen formálne garantovala práva minoritných akcionárov, medzi ktorých v mnohých prípadoch patrí aj štát.
StoryEditor