Výsledky rozdielnej politiky v energetike v Česku a na Slovensku od roku 1990 sa už prejavili. Dá sa to ilustrovať stupňom liberalizácie trhu s elektrinou a jej cenami. Podstata nie je len v samotnej energetickej politike, ale najmä v postupe privatizácie tohto odvetvia a v jeho cenovej regulácii. V oboch štátoch ju donedávna vykonávalo ministerstvo financií. Slovenská energetika čoskoro pocíti naliehavú potrebu investovať do elektrárenských zdrojov, ukazuje sa, že bez súkromného kapitálu to nepôjde. Niektorí odborníci tvrdia, že by záujmu kapitálu mal pomôcť štát. Českých elektrárenských zdrojov je prebytok, niektoré sa nevyužívajú, sú zakonzervované. Na pozadí rozbehnutej privatizácie Slovenských elektrární sa vynorila idea spojenia českých a slovenských elektrárenských zdrojov.
Štát ČEZ posilnil o akcie distribučiek
V ČR sa privatizácia v energetike odštartovala rozdaním akcií v rámci dvoch vĺn kupónovej privatizácie. U dominantného výrobcu - ČEZ sa privatizovala iba minorita, spolu 33 % akcií. Majoritné podiely sa privatizovali v menších elektrárňach či teplárňach s elektrárenskou výrobou. Elektroenergetiku sa Zemanovej vláde nepodarilo sprivatizovať, lebo jediný záujemca - Electricité de Francé nebol ochotný splniť rad ochranárskych podmienok: zachovanie výroby elektriny z domáceho uhlia, zachovanie výroby elektriny v jadrových zdrojoch atď. Vzápätí, na jar roku 2002 sa vláda rozhodla pripútať k ČEZ štátne účasti vo všetkých ôsmich distribučných spoločnostiach, a v prenosovej sústave - ČEPS, čím vytvorila tzv. SuperČEZ. Protimonopolný úrad - ÚOHS tento zámer korigoval, lebo rozhodol, že o rok bude môcť ČEZ ovládať len štyri distribučky a účasť v ČEPS odovzdá štátu. Majorita v dvoch distribučkách patrí nemeckým energetickým koncernom E.ON a v Pražskej energetike konzorciu hlavného mesta firmy GESO a RWE Plus.
V ČR privatizáciu sprevádza kapitálový trh
Pre doprivatizáciu SuperČEZ-u chýba politická vôľa (štát tu má 77 % akcií). Minister priemyslu a obchodu ČR Milan Urban v júni načrtol možnosť predať najviac 16 % akcií, pričom majorita - 51 % by zostala v štátnych rukách. Zároveň ČEZ vyhlásil dlhodobú dividendovú politiku na úrovni 6 % z nominálnej hodnoty akcií. Očakáva sa, že to vyženie kurz akcií ČEZ hore. V polovici októbra bol na pražskej burze (BCPP) 144 Kč. Stabilizácia podnikových financií v ČEZ-e je spojená s menom Gabriela Eichlera, ktorý bol od roku 1994 do roku 1999 členom predstavenstva a mal na starosti financie. V jeho ére sa vydalo viac emisií dlhopisov.
Od roku 1994 sú na českom kapitálovom trhu umiestnené akcie všetkých elektroenergetických a plynárenských spoločností okrem Transgasu. V čase rozkvetu českého kapitálového trhu, vyše dve desiatky energetických akcií patrilo k zaujímavým a stabilný titulom BCPP a RM-Systému. Dnes pomáhajú držať likviditu BCPP akcie ČEZ, sú jednou z ôsmich emisií na hlavnom trhu. Akcie ČEZ boli rozdané za investičné kupóny, najmä v rámci prvej vlny, takže ich vlastnia aj niektorí slovenskí občania.
Na Slovensku zaostáva legislatíva
Akcie Slovenských elektrární (SE) nedostali šancu byť na kapitálovom trhu. Akéhosi ocenenia, nie príliš lichotivého, sa im dostalo, keď ich zo svojho portfólia predával RIF. Manažéri SE očakávajú, že štát elektrárne oddlží. Tento problém si bezvýsledne prehadzujú tri úrady: rezort hospodárstva, financií a Úrad pre štátnu pomoc. Privatizácia SE sa rozbehla v auguste 2002, ale privatizačný poradca PricewaterhauseCoopers musí upozorňovať zodpovedných úradníkov, aby podnikali nevyhnutné kroky v reštrukturalizácii aktív, v kreovaní energetickej legislatívy, kde patrí aj regulačný rámec pre trh s elektrinou. Príprava prostredia ovplyvní úspech aj výnos privatizácie SE. Proces dostal nový rozmer a zároveň sa zdržal po tom, čo na jar ČEZ vyhlásil, že má záujem aj finančné zdroje na získanie 49 % akcií SE. Naposledy sa na úrovni ministrov Pavla Ruska a Milana Urbana začalo špekulovať, že by v rámci privatizácie SE si štáty vymenili účasti v ČEZ a SE.
Na dostavbu Mochoviec chýba investor
Obe dominantné elektrárenské spoločnosti ČEZ aj SE dostavali v uplynulých rokoch po dva jadrové bloky v Temelíne a v Jaslovských Bohuniciach. Nespokojnosť environmentálne predpojatej verejnosti bola a zostáva výraznejšia voči Temelínu pri porovnaní s Mochovcami nielen v Rakúsku, ale v samotnej ČR. Svedčí o tom aj hlasovanie v Zemanovom vládnom kabinete o dostavbe Temelína v máji 1999. Dostavbu vláda schválila tesnou väčšinou hlasov. Temelín stál celkom 100 mld. Kč, ale už prináša miliardy tržieb aj z exportu elektriny. Významne to pomohlo finančnej stabilite ČEZ. U nás významnejší odpor voči dostavbe 3. a 4. bloku zo strany zelených aktivistov nepociťujeme, ale chýba strategický investor. Slovenské elektrárne sú značne zadlžené a bez cudzieho investora nie je dostavba možná, lebo vláda sa v roku 2000 rozhodla, že sa štát nezúčastní na dostavbe. Situácia v zdrojoch sa zhorší po roku 2006, keď bude treba začať odstavovať dva jadrové elektrárenské bloky V1 v Jaslovských Bohuniciach a niekoľko uhoľných blokov v Novákoch a vo Vojanoch. Ak sa nenahradia zdroje s výkonom 1594 MW, slovenská energetika bude trvalo odkázaná na dovoz. Oproti tomu - v ČR súčasná štruktúra zdrojov zaistí aj v roku 2010, že ČR bude jedna z mála krajín v Európe s prebytkom elektriny.
V ČR ceny nepodľahli volebnému cyklu
Na dnešnej napätej finančnej situácii Slovenských elektrární má podiel cenová politika, ktorú do roku 2002 malo v rukách ministerstvo financií. Fakticky až tento rok začal v cenovej regulácii pôsobiť regulačný úrad - ÚRSO. Nie je podstatné, že český regulačný úrad - ERÚ začal pôsobiť o dva roky skôr, ale fakt, že počas všetkých českých vlád sa takmer každý rok zvyšovali ceny elektriny a plynu pre všetky kategórie spotrebiteľov. Miloš Zeman v roku 1998, skôr ako sa dostal k moci, kritizoval Klausovo (predošlý premiér) zdražovanie energií, no potom aj jeho vláda zvyšovala ceny každý rok (okrem roku 1999). V ére premiéra Mečiara zostali najmä ceny elektriny pre domácnosti na úrovni, ako ich stanovila federálna vláda v roku 1991. V období Dzurindových vlád zdražovanie elektriny na Slovensku prebiehalo v skokoch, najmä na začiatku volebného cyklu, aby ako premiér Mikuláš Dzurinda vyhlásil: "ľudia pocítili aj pozitíva transformácie".
Z výšky zdanenia energií DPH sa v ČR nerobilo politikum. Ceny všetkých energií, okrem tepla, sa preradili ešte za premiéra Klausa do vyšších sadzieb. Na teplo si ČR vymohla výnimku - prechodné obdobie do roku 2007. U nás si priemysel presadil prechodné obdobie na nižšie sadzby DPH na všetky energie. Minister Ivan Mikloš to obišiel tým, že zníženú sadzbu zruší.
Operátor trhu s elektrinou funguje druhý rok
V liberalizácii trhu s elektrinou sú v Česku ďalej ako v niektorých krajinách EÚ. Tento rok sa začalo s druhou etapou liberalizácie, odberatelia s ročným odberom nad 9 GWh (je ich niekoľko tisíc) si vlastne museli uzavrieť individuálny kontrakt s dodávateľom elektriny, alebo s obchodníkom. Od začiatku roka 2002 funguje v Prahe operátor na trhu s elektrinou (OTE), ktorý meria a zúčtováva oprávneným odberateľom odchýlky a zároveň je organizátorom krátkodobých obchodov s elektrinou. OTE ako a. s. založil štát, je definovaný v zákone a jeho činnosť je garantovaná viacerými predpismi. Onedlho má začať organizovať aj tzv. vnútrodenný trh a vyrovnávací trh. Na Slovensku operátor nebol zriadený. O jeho založenie neprejavili skutočný záujem distribučné spoločnosti, ani Slovenské elektrárne, ale ani veľkí odberatelia. Do pripravovaného nového energetického zákona sa dostal zúčtovateľ odchýlok. Jeho funkcie pravdepodobne začne robiť a. s. SEPS (prenosová sústava).
Slovenskí veľkoodberatelia sa radšej súdia
Hoci súdny prieskum cenových rozhodnutí regulačného úradu je v ČR možný, predstavitelia priemyslu túto možnosť prakticky nevyužívajú. V Poslaneckej snemovni si však vylobovali zmenu energetického zákona tak, aby štatút oprávnených odberateľov mohli už tento rok získať aj odberatelia s ročným odberom 100 MWh. Predstavuje to výrobnú halu s desiatimi ťažšími obrábacími strojmi, alebo s väčšou pecou. U nás minister hospodárstva v rámci tripartitných rokovaní sľúbil priemyselníkom, že v prvom rade napraví regulačný zákon. Preto ministerstvo vypracovalo návrh novely, kde je aj možnosť vyhlásiť cenové moratórium na energie a členom regulačnej rady sa znižujú platy.
Predstavitelia slovenského priemyslu dali na Ústavný súd a na Generálnu prokuratúru niekoľko podnetov na zmenu rozhodnutí regulačného úradu. Hoci aj na Slovensku boli vytvorené formálne predpoklady pre liberalizáciu na trhu s elektrinou a dokonca aj s plynom, v dôsledku nelogicky nastaveného cenového mechanizmu regulačným úradom a neexistencie operátora na trhu s elektrinou sa liberalizácia na trhu ako s elektrinou tak aj s plynom nerozbehla. Príčinou je aj konzervatívny prístup priemyslu. S liberalizáciou pri plyne sa v ČR ráta až od začiatku roka 2005, no regulačný úrad v ČR má možnosť prehodnocovať ceny plynu každý štvrťrok, tento rok tak urobil trikrát; dva razy ich zvýšil a od októbra znížil o 3 %.