StoryEditor

Trojhodinový eskimácky film? Prečo nie!

17.02.2003, 23:00
Pod slovom triler si väčšinou predstavíme veľkomesto s dopravnými zápchami a nervóznymi ľuďmi, ktorí si robia zle v slabo osvetlených bytoch. Radikálnou zmenou v žánri je jeho voľné prenesenie za polárny kruh, kde dlhé mesiace slnko vôbec nezapadá a z farieb sú dostupné iba modrá z neba, biela zo snehu a hnedá z ľudskej pokožky a zo zvieracích kožušín.

Kanadský film Rýchly bežec skôr, než to budú môcť od štvrtkového uvedenia do kín urobiť slovenskí diváci, ocenili porotcovia niekoľkých filmových festivalov, okrem nominácie na Oscara je to cena publika a cena poroty v Montreale, cena za najlepšiu kameru v Cannes a mnoho ďalších. Nájdeme medzi nimi aj tri hlavné ceny z Filmového festivalu amerických Indiánov, čo je pochopiteľné, veď film rozpráva práve o nich. Rýchly bežec je prvým filmom, ktorý príslušníci kmeňa Inuitov natočili sami o sebe. Je inšpirovaný starou legendou o láske, vášni, žiarlivosti a hľadaní mieru.


 

 

 

 

 

 

Dej filmu sa odohráva v presne neurčenej dobe, v tradičnom spoločenstve nomádskeho kmeňa. Bratia Amaqjuaq (Silný muž) a Atanarjuat (Rýchly bežec) utečú spolu aj s mladou Atuat od svojho spoločenstva po tom, ako Atanarjuat preberie toto dievča náčelníkovmu synovi Okimu. Ako pri všetkom ostatnom aj pri preberaní žien treba dávať pozor, komu to urobíte -- Oki je mimoriadne pomstychtivý a za svojím cieľom sa ženie aj cez otcovraždu a ďalšie násilné činy. Atanarjuat musí naplniť svoje meno skutočným útekom, v legende zostáva zakotvený jeho nenásilný pokus o riešenie problému a prinavrátenie mieru do znesvárenej komunity.


 

 

 

 

 

Trojhodinová dĺžka filmu umožnila, aby najprv mohol na veľkej ploche ukázať bežný život a rituály ľudí, ako aj prírodu a ich každodennú závislosť od počasia či stavu zásob. Rýchly bežec by bol cenný aj bez akéhokoľvek deja, takmer každý detail zo života Inuitov má pre nás exotickú dokumentárnu hodnotu. Hoci to tak spočiatku nevyzerá, jeho priebeh časom nadobudne dramatický spád, a tak pod ostrým slnkom sledujeme na bielych pláňach boj o holý život (a s holým zadkom, chcelo by sa dodať, hlavný hrdina prekvapený v nevhodnej chvíli totiž uteká po snehu nahý...).


 

 

 

 

 

Takzvané vyspelé civilizácie vytlačia svojou racionalitou všetko iracionálne na kraj, naopak, tradičné spoločenstvá sú známe ako svety šamanov a mágie. Tá svoje miesto v pozitívnom aj negatívnom zmysle zohrá aj v Rýchlom bežcovi, kde o mystickej spätosti s prírodou niet pochýb. K prírode patria aj silné sexuálne pudy (divácky vďačná je postava eskimáckej radodajky), ktoré celý dej posúvajú čoraz rýchlejším tempom dopredu až k dileme, dokedy pokračovať v malom spoločenstve s vraždením a kedy začať rozmýšľať nad dôsledkami svojej nenávisti.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
20. apríl 2024 16:13