Rastislav Gašparovič
Tak, ako priťahuje tenistov Wimbledon, hráčov golfu St. Andrews, milovníkov plnokrvníkov Longchamp v Paríži, tak sa schádzajú zberatelia a znalci automobilových veteránov v kalifornskom Pebble Beach. Vyznanie ich lásky a oduševnenie k týmto krásnym výtvorom techniky nemôže dostatočne vystihnúť ani slovo hoby.
Ich jedinou myšlienkou je dostať sa vždy k ďalšiemu a ďalšiemu oldtimeru, zohnať od neho technické výkresy, originálne náhradné diely, upravené brzdy, hadice, skrutky a v neposlednom rade dobové fotografie, aby sa dal určiť smer a rozsah reštaurovania. A potom už nastupuje mravčia práca, trpezlivosť rôznych remesiel, pretože nepoctivým prístupom sa môže oklamať iba sám reštaurátor. Medzi hviezdy v tejto brandži patrí Jacques Harguindeguy z kalifornského Walnut Creek, ktorého v roku 2000 ocenili titulom Best of Show, práve na súťaži oldtimerov v Pebble Beach. Ocenenie dostal za predvedený veterán Delahaye 135 M z roku 1937. Značka Delahaye, ktorá predstavovala francúzske elegantné športové autá, už neexistuje a iróniou alebo skôr pikantnosťou na tomto konkrétnom prípade je, že víťazný veterán našiel jeho nový majiteľ hrdzavý a zničený v jednej českej stodole.
Hodina vyhlásenia ocenenia vraj ostáva vrytá v pamäti a je korunovaním jeho životnej dráhy ako zberateľa veteránov. Tá sa začala v roku 1969 kúpou prvého, neskôr druhého i tretieho, ktoré slúžili ako zásobáreň dielov pre prvý. Bol to Ford Thunderbird z roku 1957. Nasledovali Auburn Boattails, dnes neexistujúca značka, obľúbená v tridsiatych rokoch v Hollywoode, a potom to už išlo zaradom -- Bugatti, Delages a Hispano-Suiza.
Za tri desaťročia prišlo do jeho garáží na tucty oldtimerov, väčšinou v podobe šrotu, a odišli ako zberateľské skvosty. Nie však preto, aby do nich vložil čas, prácu a peniaze a dostal za to pohár, ale aj preto, aby dostal svoje peniaze nazad. Feničania totiž vedeli, prečo vynašli peniaze a reštaurátori veteránov zase vedia dobre, čoho je výsledok ich práce hoden. Tak robí aj Harguindeguy, aj keď mu je ľúto toho, čo garáž opúšťa. Na Concours d´ Elegance sú aukcie, kde ceny idú do astronomických výšok -- a koniec koncov treba aj z niečoho žiť, ako hovorí jeho manželka Betty.
V Európe je Concours d ´Elegance v parížskom parku Bagatelle. Nie je síce taký pompézny ako kalifornský, pomáha však aj sponzor LVMH, a tak je úroveň porovnateľná. Aj tu, ako v Kalifornii "bodoval" newyorský módny návrhár Ralph Lauren so svojím Bugatti. Prvý ročník súťaže sa odohral vlani už aj v bádenskom Schwetzingene, kde vyhral Američan Peter Mallin s Talbotom Lago z roku 1938, s ktorým predtým vyhral aj súťaž v Pebble Beach.
Zatiaľ je Kalifornia jasne vpredu a určuje trend pre zberateľov i celý svet. Aj napriek pokusom o zviditeľnenie, ako boli napríklad preteky Mille Miglia, to nebude ľahké. K tomu treba vziať do úvahy "prekáračky" európskych značiek a rôzne triky, akým vraj bolo zvýhodnenie jednej talianskej značky už na štarte. A tak názvy ako Stanguellini, Siginolfi, Fusilli, Osca, Siata, Morettti vyrážajú dych a slzy do kútikov očí, no súčasne aj obavy, či sa ich vôbec na štarte veteránov podarí naštartovať.
Päť najdrahšie vydražených oldtimerov všetkých čias
Značka, typ Aukčná sieň, miesto, rok dražby cena v eur
Ferrari 250 GTO, 1963 Brooks, Gstaad, 2000 9 000 000
Ferrari 250 GTO, 1962 Sotheby's, Monako, 1990 7 920 000
Bugatti Royale Kellner Christie's, Londýn 7 685 000
Alfa Romeo 8C 2900B Berlinetta, 1938 Brooks, Quail Lodge, 2000 3 350 000
Ferrari Dino 19G S, 1959 Christie's,Monako, 1990 3 225 000