Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť zákon o službách zamestnanosti, ktorý okrem iného upravuje činnosť agentúr dočasného zamestnávania. Pracovníci personálnych agentúr tvrdia, že personálny lízing pomôže rozhýbať slovenský trh zamestnanosti. Verejnosť sa obáva zneužívania nezamestnaných.
Vaša personálna agentúra medzi prvými zaviedla na Slovensku pojem personálny lízing. Teraz tu máme agentúry dočasného zamestnávania. Je nejaký rozdiel medzi personálnym lízingom a dočasným zamestnávaním?
- Pojem personálny lízing sme zaviedli ako prví už pred viac než desiatimi rokmi. Zamestnávatelia dovtedy nepoznali takýto spôsob zamestnávania a bolo potrebné ho nejako nazvať. Ide o operatívny lízing, požičiavanie pracovníka zamestnávateľskej spoločnosti na určitý čas. Vo svete sa používa anglický názov "temporary help". My sme použili názov personálny lízing. Neskoršie sa hľadali ďalšie vhodné slová, ako tento proces nazvať. Dočasné zamestnanie je v podstate to isté. Stále ešte nie je jasné, ktorý výraz bude lepší. My sme to vyriešili tak, že vo vzťahu k zahraničným spoločnostiam používame "temporary help" (dočasná pomoc) a pre našich zamestnávateľov budeme používať označenie "dočasné požičanie pracovníka."
Podľa niektorých odborníkov personálny lízing znamená, že zamestnávateľ môže po určitom čase zamestnať pracovníka priamo u seba a agentúre zaplatí jednorazový poplatok za jeho vyhľadanie. Dočasné zamestnávanie nepredpokladá, že by pracovník prešiel na trvalý pracovný pomer.
- V zahraničí je to oddelené a zákon hovorí o tom, že firma, ktorá dočasné požičia pracovníka, nemôže aj sprostredkovať prácu. Dočasné zamestnanie a požičiavanie je vo svete dosť komplikované a v každej krajine je trochu inak legislatívne upravené. Platná legislatíva vychádza z histórie, keď boli takéto spoločnosti z rôznych dôvodov regulované. Firma, ktorá zamestnanca požičiavala, ho nesmela tej spoločnosti aj predať. Podľa prieskumu, ktorý sme robili na Slovensku, človek, ktorý je dočasne požičaný nejakému zamestnávateľovi, očakáva, že po preukázaní svojich odborných kvalít dostane od zamestnávateľa ponuku do trvalého pracovného pomeru. História práce v zahraničí je však odlišná. Tam zamestnanci, ktorí sú požičaní, neočakávajú, že dostanú trvalé pracovné miesto. Vedia, že získať trvalú prácu nie je také ľahké. Dostať trvalé miesto, tzv. permanent job, je oveľa náročnejšie a pre zamestnávateľa zaväzujúcejšie ako si potrebného pracovníka dočasne požičať. Nakoniec, aj platná legislatíva v tejto oblasti, to, že zamestnávateľ platí odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a pod., spôsobuje, že sa zamestnávatelia snažia využiť všetky možnosti na zníženie nákladov. A dočasné prenajímanie pracovníkov je pre zamestnávateľa fantastický nástroj ako to dosiahnuť bez straty zákazky pre svoju firmu.
Prijatie spomínaného zákona by malo pomôcť rozhýbať trh zamestnanosti na Slovensku. Myslíte, že sa tak stane?
- Dosiaľ sa krátkodobému dočasnému zamestnávaniu legislatíva veľmi nevenovala. Nedávno prijatý zákon určuje základné pravidlá fungovania agentúr dočasného zamestnávania. Štát nastavuje mantinely aj v tejto oblasti, a to je dobré. Myslím si, že dočasné zamestnávanie je dôležitá súčasť procesu oživenia pracovného trhu a v budúcnosti jeho význam ešte vzrastie.
Hovorme však o ľuďoch, ktorí budú túto službu využívať. Čo to prinesie im?
- Aj u nás, podobne ako v zahraničí, sa pre čoraz väčší počet ľudí stáva toto krátkodobé zamestnanie čoraz zaujímavejšie. Ľudia majú svoje osobné plány, chcú, napríklad, vycestovať do zahraničia, čaká ich stáž, chcú sa presťahovať alebo vyriešiť si iné osobné problémy. Sú v tzv. čakacej lehote a nechcú sa viazať natrvalo. Chcú sa zamestnať len na niekoľko mesiacov, získať prax a skúsenosti, zarobiť si nejaké peniaze... Dôvody sú rôzne. A práve možnosť dočasného zamestnania im vyhovuje.
Čo však druhá skupina potenciálnych záujemcov - nezamestnaní. Tí sa snažia nájsť si v prvom rade trvalé zamestnanie
- Nezamestnaný človek sa musí aktivizovať vo všetkých smeroch. Nie je to tak, že stačí prísť do agentúry a už tam naňho práca čaká. Dočasné zamestnanie by mu len malo pomôcť preklenúť určité obdobie, keď je z akýchkoľvek dôvodov nezamestnaný.
Po uplynutí času, na ktorý bol pracovník požičaný, stáva sa opäť nezamestnaným. Čo by ho teda malo motivovať, aby prijal dočasnú prácu?
- Pre mnohých je traumatizujúce, že pracovali a teraz sú znovu nezamestnaní. Tu si však treba uvedomiť, že ich situácia nie je rovnaká. Za ten čas im môže buď agentúra nájsť vhodné trvalé miesto alebo sa im naskytne iná príležitosť. Navyše, zarobili peniaze, a hlavne získali nové skúsenosti a rozšírili tak svoje možnosti pri hľadaní zamestnania. Jednoznačne sú vo výhodnejšej pozícii ako predtým.
Na verejnosti sa však objavili obavy zo zneužitia tohto modelu zo strany agentúr a zamestnávateľov.
- Strach pramení skôr z nevedomosti. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali báť firiem, ktorých predmetom činnosti je personálny lízing. Ničím sa nelíšia od firiem, ktoré zamestnávajú ľudí v trvalom pracovnom pomere. Mnohí argumentujú tým, že pracovníci v trvalom pracovnom pomere majú okrem istoty zamestnania aj vyššiu mzdu a ďalšie výhody. V situácii, keď je nezamestnanosť taká vysoká, by som dočasné zamestnanie nebral ako niečo proti človeku. Skôr by som to vnímal ako šancu. Kritizujeme systém dočasného zamestnávania a vo svete to funguje. V zahraničí takéto agentúry pôsobia oveľa dlhšie a sú konkurencieschopné. Prečo by to tak nemalo byť aj na Slovensku?
Na vydanie povolenia prevádzkovať agentúru dočasného zamestnávania stačí čistý výpis z registra trestov a úplné stredné vzdelanie. Nie sú tieto podmienky príliš mäkké? Stačí to na prácu s ľuďmi?
- Agentúra dočasného zamestnávania sa ničím nelíši od akéhokoľvek iného zamestnávateľa. Keď chce niekto na Slovensku zamestnávať ľudí, stačí mu na to živnostenský list. Nič viac nepotrebuje. Riziko, že bude postupovať voči zamestnancom protiprávne, je tu rovnaké. Štát má nástroje a možnosti, ako to kontrolovať. Je tu daňový úrad, MPSVaR, Národný inšpektorát práce a v neposlednom rade aj samotný dočasne zamestnávaný pracovník. Ak by sa cítil činnosťou agentúry poškodený, má možnosť podať návrh na prešetrenie.
Zákon nestanovuje výšku provízie pre agentúru za dočasné zamestnanie pracovníka. Vynára sa obava, že nezamestnaní budú fakticky pracovať na dvoch zamestnávateľov. Prospelo by určenie takejto hranice?
- Sú dva typy agentúr. Jedna, ktorá funguje z nejakého bytu alebo kancelárie a všetko zabezpečuje jeden človek. Je organizačne zdatný, vie dať dokopy zopár ľudí, dohodnúť prácu, napríklad v Českej republike, zabezpečiť ubytovanie a ostatné podrobnosti. Čiže rýchlo urobí nábor ľudí, a tam má možnosť hýbať s platom tak, aby mu to vyšlo. To však nie je štandardná personálna agentúra. Druhý typ agentúr upravuje výšku platu zmluvou. Každý potenciálny zamestnanec dostane presnú ponuku, kde bude robiť, ako dlho a za koľko. Na základe tejto zmluvy sa môže zamestnanec rozhodnúť a ponuku prijať alebo nie. Réžiu agentúry, poplatok za dočasné požičanie pracovníka, platí objednávateľ. V skutočnosti je hrubý zisk agentúry z tejto činnosti, prepočítaný na jedného zamestnanca, veľmi nízky. Agentúra musí takýmto spôsobom zamestnávať dostatočne vysoký počet pracovníkov, aby z toho mohla profitovať a ďalej sa rozvíjať.
Je možné využívať databázy z úradov práce?
- Máme takú skúsenosť, že zoznamy nezamestnaných na úradoch práce sa neprekrývali s našimi databázami. Databázy boli málo použiteľné, aby sme nezamestnaným mohli hľadať prácu. Tí ľudia majú rôzne dôvody, prečo nejdú pracovať, a my sme nemali čas zisťovať, či sú v zahraničí alebo si chcú teraz oddýchnuť, alebo majú nejaké iné dôvody, prečo nepracujú. Každý nezamestnaný si musí sám aktívne hľadať zamestnanie. Byrokracia zabíja také systémy. Ale podotýkam, že situácia je úplne iná v Bratislave ako v ostatných oblastiach Slovenska, kde je to oveľa komplikovanejšie.
Po zavedení rovnej dane sa Slovensko stáva čoraz zaujímavejšie pre zahraničných investorov. Máme pre nich dostatok vysokokvalifikovaných odborníkov alebo máme len dostatok voľnej pracovnej sily?
- Keď na Slovensko prišiel Volkswagen a dozvedel som sa počty pracovníkov, ktoré budú potrebovať, spočiatku som bol skeptický. Ale bola tam jasná orientácia na cieľ, potrebovali zabezpečiť určitý počet pracovníkov a museli ich zohnať. Robili to rôznymi spôsobmi, ale stanovené ciele splnili. Ľudské zdroje sa v zahraničí plánujú veľmi uvážlivo s výhľadom do budúcnosti. Používajú sa pritom vedecky prepracované postupy, a preto keď sa nejaký zahraničný investor rozhodne vstúpiť na náš trh, má aj tieto aspekty dobre premyslené. Ľudia začínajú byť flexibilní, sú otvorení novým pracovným postupom a firmy ich podľa potreby zaškolia. V tomto zmysle by som sa nejakého nedostatku kvalifikovaných pracovníkov neobával.