Týždeň po začatí vojenskej operácie Iracká sloboda sa americký prezident George Bush a britský premiér Tony Blair zišli na vojnovej porade v Camp Davide. Témou ich prvého stretnutia od odštartovania vojny proti irackému lídrovi Saddámovi Husajnovi a jeho režimu bolo aj OSN a jeho úloha v povojnovom Iraku.
Napriek absolútnej zhode, ktorá medzi oboma lídrami panuje pokiaľ ide o spôsob riešenia irackej krízy, práve OSN a jeho pozícia sa v celom procese už od začiatku javí ako problematická.
Blair odletel do Spojených štátov s tým, že trvá na tom, aby OSN hrala ústrednú úlohu v povojnovom Iraku. "Neverím, že bude potrebné o niečom takom prezidenta (Busha) presviedčať," tvrdil Blair pred odletom do USA. Pohľad britských analytikov je však skeptickejší. "Američania sa cítia veľmi dotknutí tým, ako prebiehal boj o druhú rezolúciu. Nebude to ľahké," povedal nemenovaný expert pre agentúru Reuters. Ďalší hovoria o ostrejších rozporoch medzi oboma predstaviteľmi. Rany, ktoré zanechala konfrontácia v Bezpečnostnej rade o tom, či je vojna oprávnená vo vzájomných vzťahoch, sa ešte nezahojili, tvrdia.
Bol to práve Blair, ktorý presvedčil Busha, aby sa pred spustením vojenskej operácie pokúsil získať medzinárodnú podporu v OSN. Práve on naliehal v septembri na Busha, aby skúsil cestu rezolúcie v BR OSN. A najprv to naozaj vyzeralo sľubne. Relatívne bez problémov bola prijatá rezolúcia č. 1441, o ktorej sa hovorilo ako o dokumente otvárajúcom cestu k vojenskému riešeniu. Celé sa to však napokon skončilo pre Busha aj Blaira fiaskom, keď po týždňoch handrkovania Francúzsko a ďalší kľúčoví členovia Bezpečnostnej rady OSN hrozili zablokovaním procesu. Poslednú šancu diplomacii sa Bush -- na žiadosť Blaira -- rozhodol dať po tom, keď francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin vyhlásil, že Francúzsko sa bude snažiť o to, aby v BR OSN zavládla jednota v otázke Iraku. Túto repliku privítali americkí aj britskí diplomati s údivom. Pochopili ju totiž tak, že Francúzsko pripúšťa, že prehodnotí svoj odmietavý postoj k vojne proti Iraku. Villepin však postoj vysvetlil v rozhovore pre francúzsku televíziu: "Jediná väčšina, ktorá je v BR OSN, je za mierové riešenie irackej otázky. Pre novú rezolúciu o Iraku nebude v BR hlasovať deväť krajín. Väčšina členov BR OSN chce hľadať všetky spôsoby, ako zabrániť použitiu sily a praje si, aby práve OSN bola v centre riešenia irackej otázky." To už bolo naozaj priveľa. Niektoré médiá to dokonca komentovali slovami "ako si Villepin vystrelil zo svojich amerických a britských kolegov". Vtedy sa potvrdili slová amerických jastrabov, že všetko bola len strata času.
Prekvapením preto bolo vyjadrenie Blaira na jarnom summite Európskej únie, že "Veľká Británia a USA sa zhodujú v tom, aby bola nová rezolúcia Bezpečnostnej Rady OSN a to ohľadne budúcej civilnej vlády v povojnovom Iraku". Takto v Bruseli britský premiér vysvetľoval, prečo sa aj pripojil k deklarácii únie, v ktorej sa okrem iného žiada "ústredná úloha" pre OSN v povojnovom Iraku. Následne však dodal, že presné modality prechodu od vojny k mieru "sa budú ešte musieť prerokovať". Prezident Bush totiž síce hovoril o akejsi úlohe OSN v povojnovom Iraku, no nehovoril, že by jeho úloha mala byť ústrednou.
V Bezpečnostnej rade OSN sa už diskutuje o dvoch konkurenčných návrhoch rezolúcie -- jedna je z dielne generálneho tajomníka Kofiho Annana a druhá od amerického veľvyslanca pri OSN Johna Negroponteho. Ani jedna sa však nestretla so všeobecnou podporou. Krajiny ako Sýria, Francúzsko, Rusko a Čína nechcú pristúpiť na formuláciu -- práve teraz uprostred vojny -- že v Bagdade nie je fungujúca vláda. Pochybnosti tiež panujú pokiaľ ide o spoluprácu OSN s americkými a britskými vojenskými zložkami -- čo by podľa nich mohlo byť akousi dodatočnou legalizáciou súčasnej vojenskej intervencie. Preto bude nepochybne ťažké získať mandát OSN v povojnovom Iraku, keď Washington chce minimalizovať jeho úlohu v dočasnej irackej administratíve.