Na referende v Azerbajdžane o zmenách ústavy sa v sobotu zúčastnilo 88,9 percenta zo 4,4 milióna oprávnených voličov. Až 97,2 percenta účastníkov referenda pritom hlasovalo za zmeny 39 bodov ústavy, ako ich navrhol prezident Gejdar Alijev a proti bolo len 2,8 percenta účastníkov všeľudového hlasovania.
V Baku to včera uviedlo informačné stredisko Ústrednej volebnej komisie s tým, že oficiálne konečné výsledky budú zverejnené v priebehu tohto týždňa. Doteraz boli zrátané hlasy z vyše 86 percent volebných miestností. Napriek tomu, že ide o predbežné výsledky, predseda azerbajdžanskej ÚVK Igbal Babajev označil referendum o zmenách ústavy za platné. Zmeny ústavy je možné považovať za schválené, zdôraznil.
Opozícia, ktorá pred voľbami vyzývala obyvateľov referendum bojkotovať, predbežné výsledky všeľudového hlasovania neuznala a obvinila úrady z totálnej falzifikácie. Je to hanba pre azerbajdžanskú moc, vyhlasovali opoziční predstavitelia. Vyhlásenia úradov o voličskej účasti okolo 90 percent, keď v krajine sa nenachádza až polovica obyvateľov, sú -- jemne povedané -- klamstvom, reagoval včera predseda Strany národnej nezávislosti Azerbajdžanu Ali Alijev. Referendum bojkotovali aj ďalšie opozičné strany Národný front a Demokratická strana. O ďalšom postupe sa chcú predstavitelia opozície poradiť v pondelok.
Aby bolo referendum o zmene 39 bodov v 24 článkoch ústavy z roku 1995 platné, muselo sa na ňom zúčastniť viac než 50 percent voličov. Opozícia podozrieva 79-ročného prezidenta Alijeva z toho, že prostredníctvom referenda a zmien ústavy chce zaistiť nástupníctvo pre svojho syna Ilhana.
Alijev oznámil, že v roku 2003 sa chce uchádzať o zvolenie za prezidenta na tretie volebné obdobie. Opozícia vzhľadom na vysoký vek a zdravotný stav o úprimnosti slov prezidenta pochybuje.
Prezident v referende navrhol, aby budúci kandidát na prezidenta tejto stredoázijskej republiky potreboval na zvolenie do funkcie len jednoduchú väčšinu, a nie dve tretiny hlasov ako doteraz. Ďalšou kľúčovou zmenou je úprava nástupníctva prezidenta v prípade úmrtia či dlhodobej neschopnosti zastávať svoj úrad. Kým doteraz prezidentské právomoci prechádzali automaticky na predsedu parlamentu, v budúcnosti by sa nástupcom prezidenta mal vo výnimočnej situácii stať premiér. Podľa opozície prezidentovi nič nebráni v tom, aby v takejto situácii vymenoval za premiéra svojho syna.