Iracké bezpečnostné zložky sa čoskoro začnú voziť v ruských džípoch vyrobených v rodnom meste Vladimira Iľjiča Lenina. Ako uviedol ruský denník The Moscow Times, v stredu tento týždeň automobilka UAZ z Uľjanovska oznámila, že Bagdad kúpil 421 jej džípov Hunter za 2,5 mil. USD. Kontrakt zaplatia USA, ktoré Irak po skončení vojny okupujú.
Rusko má už dlhodobo veľmi dobré vzťahy s Irakom, no po vojne, ktorú Moskva spolu s Nemeckom a Francúzskom odmietla podporiť, viacerí pozorovatelia očakávali, že Rusi sa s Irakom ako odbytiskom svojho tovaru budú musieť rozlúčiť. No situácia je presne opačná a ruské firmy tu uzatvárajú nové kontrakty. Okrem najnovšieho kontraktu na ruské Huntery minulý týždeň ďalšia automobilka KamAZ oznámila, že podpísala s Irakom kontrakt na dodávku 195 autobusov za vyše 10 mil. USD a automobilka GAZ začiatkom februára dodala do Iraku 5 000 automobilov Volga pre bagdadských taxikárov. Ako sa ukazuje, najpružnejšia je práve UAZ. Ešte v januári oznámila, že dodala do Afganistanu 1 000 vozidiel Hunter pre potreby zamestnancov Spojených národov a ďalších 600 áut dodá koncom mesiaca.
Ruské firmy tak využívajú všetky možné kontrakty aspoň mimo oblasti priamej rekonštrukcie. Koncom roka 2003 totiž USA vylúčili z priamych stavebných kontraktov na obnovu Iraku, ktoré sú najlukratívnejšie, firmy z krajín odmietajúcich útok na krajinu. Rusko, Francúzsko a Nemecko postoj USA síce nahneval, no viaceré ruské firmy sa rýchlo chopili príležitosti a radšej realizujú kontrakty, ktoré sú k dispozícii, než aby čakali na to, či sa niekedy budú môcť zúčastniť aj na veľkých projektoch. Tie sú však kľúčové pre ruské ropné spoločnosti, ktoré v Iraku mali uzatvorené jedny z najväčších kontraktov. A práve na tomto poli by USA rady vyradili z hry najväčších odporcov vojny v Iraku. Medzi nimi aj ruský LUKoil, ktorý stojí na čele konzorcia s ťažobnými právami na mohutné ropné ložisko Západná Qurna. Ešte pred inváziou Američanov však Saddám Husajn odobral spoločnosti ťažobné práva s tým, že nezačala práce v zadanom časovom termíne. LUKoil však poukazuje na záväzky voči OSN, ktorá mu znemožňovala práce na ložisku a kontrakt považuje za platný. Šéf LUKoilu Vagit Alekperov plánuje na budúci týždeň navštíviť Bagdad, kde chce s irackou administratívou rokovať o budúcnosti ložiska.
Spory však nie sú len medzi USA a odporcami vojny. Najnovší sa totiž vynoril pri kľúčovom kontrakte na kompletné vybavenie novej irackej armády, ktorý pôvodne získalo konzorcium pod vedením americkej spoločnosti Nour USA. Podľa agentúry Reuters po protestoch minimálne piatich neúspešných firiem, že ich ponuky neboli riadne ohodnotené, sa americká armáda rozhodla ponuky 17 uchádzačov o kontrakt opäť preveriť. Ako prvé sťažnosť podali poľská firma Bumar a jordánska Cemex Global s tým, že víťaz tendra ponúkol nerealisticky nízku cenu. Konzorcium totiž ponúklo zrealizovať zákazku za 327 mil. USD, zatiaľ čo napr. Bumar za 560 mil. USD. Armáda realizáciu kontraktu najskôr len pozastavila, keď sa však k protestom koncom minulého týždňa pridali aj tri americké firmy, armáda sa rozhodla ponuky opätovne preveriť.
StoryEditor