Jemný piesok a horúce slnko. Biela pláž. Nad ňou prudko sa zdvíhajúce skaly porastené zeleňou. Znie to ako s bedekra, až na to, že pláž je asi dvesto kilometrov za severným polárnym kruhom. Ešte "vyššie", než siaha najsevernejšia časť Islandu. Polohu údajne najkrajšej pláže v Škandinávii prezradilo iba studené more. V asi dvanásťstupňovej vode plávali len dvaja odvážlivci. A, samozrejme, deti, ktoré občas vbehli do vody, aby z nej hneď s hlasným krikom vybehli. Väčšina ľudí stála vo vode po kolená a vychutnávala zvláštnu atmosféru.
Nebyť Golfského prúdu, Lofoty by boli zrejme len nehostinným miestom, podobne ako Grónsko alebo severná časť Aljašky. Domáci Nóri hovoria, že na Lofotách prší 365 dní v roku. Mali sme teda šťastie, asi sme natrafili na výnimku. Po takmer 3 500 kilometroch, ktoré sme prešli z Bratislavy na severozápad Nórska, to bola príjemná náplasť. O Lofotách síce môžete vopred vedieť, že tam odjakživa žili rybári v malých červených rybárskych domčekoch, takzvaných rorbueroch, a živili sa lovom tresiek. Na slnečné počasie v takejto zemepisnej šírke sa však nepripravíte.
Atmosféra do siva. Cesta trajektom z pevninského Bognesu do Lodingenu na neďalekom súostroví Vesteraly trvala asi pol hodiny. Nájsť si ubytovanie nebol žiadny problém. Nakonie...
Zostáva vám 85% na dočítanie.