Unesú Slováci viac reforiem ako Česi?

Slovenská ekonomika vstúpila do tretej etapy daňovej reformy. Symbolizuje ju rovná daň. V porovnaní s predošlými dvoma etapami, ktoré pripravili federálni ekonómovia (v roku 1991 a 1993), už nepredstavuje taký významný systémový zásah. Aj negatívne dosahy na niektoré sociálne skupiny budú menšie. Treba však doplniť, že obyvateľstvo navyše pocíti záťaž z vyšších cien energií a dopravy. Ideou reformy je zlepšenie podnikateľského prostredia a motivácia vyšších príjmových skupín.
Reforma má spomedzi ekonómov prívržencov aj odporcov. Odborári a niektorí politici radi dávajú znamienko rovnosti medzi túto reformu a zdražovanie a strašia katastrofickými dosahmi na domácnosti. Rovná daň je podmienená jednotnou sadzbou DPH, čiže vyšším zdanením potravín. Tu možno predpokladať rast cien o vyše štyri percentá. Všetko bude závisieť od podmienok na trhu. Tam, kde panujú tvrdé, konkurenčné podmienky, budú obchodníci nútení utlmiť ich vplyv v obchodnej marži. Nie je to nereálne, už sa tak stalo pri pive. Augustové zvýšenie spotrebnej dane donútilo pivovary, ktoré úmerne premietli zvýšenie daní do ceny, nakoniec znížiť cenu piva. Je pravda, že terajšia slovenská daňová reforma nie je vyvolaná požiadavkou bruselských smerníc, takže aj po začlenení by sme sa obišli bez nej. Z tohto pohľadu možno poteší, že v ČR, v krajine s reformnými tradíciami, onedlho zvýšia ceny niektorých služieb práve preto, lebo ich systém nie je konformný s eurosmernicami. Po začlenení do EÚ nemôžu vo zvýhodnenej daňovej sadzbe ostať výkony kaderníctiev, čistiarní a advokátskych kancelárií. Daň z telekomunikačných služieb zvýšili už od začiatku roka 2003, preto zdraželo telefonovanie a internet. Slovensko má tento problém za sebou, spomenuté služby dávno zaťažilo štandardnou sadzbou.
Slovenská daňová reforma vyjadruje iniciatívu reformných politikov, jej úspech môže získať body celej krajine. Ak bude úspešná, prispeje k zdravému rastu ekonomiky. Po vyše desiatich rokoch transformácie ekonomického systému môže byť zaujímavé pripomenúť si, o čo išlo v predošlých reformách.
V roku 1991 sa Václav Klaus odvážil urobiť poriadok v absurdnom systéme sadzieb daní z obratu. Zrušil záporné dane, ktoré znamenali priamu dotáciu do ceny predovšetkým väčšiny potravín a zaviedol systém cenovej regulácie pre niektoré výrobky. Tieto opatrenia federálnej vlády znamenali skokové zvýšenie cien v priemere o 30 percent. Stretli sa s odporom obyvateľstva a kritikou politikov. Tradične viac na Slovensku. Ďalšia významná reforma, už s menším dosahom na obyvateľstvo, sa začala v roku 1993. Vtedy zastaranú obratovú daň nahradila daň z pridanej hodnoty a pri niektorých komoditách spotrebná daň. Bol to nevyhnutný systémový krok, bez ktorého si nemožno predstaviť moderný fiškálny systém. Aj zavedenie DPH si vtedy vyslúžilo kritiku, lebo znamenalo zdraženie potravín o päť percent. Ďalšie inovačné kroky pri daniach boli evolučné, za niektorými boli záujmy vplyvných. Je lepšie podnietiť všetkých podnikateľov, ako dávať dary vyvoleným. Ide o rozvoj súkromných iniciatív. Reformátori veria, že zvýšia zamestnanosť, a tým aj celkovú spotrebu domácností. Nasledovať by mal rast reálnych miezd. Protagonisti reformy majú nádej dostať sa do učebníc a jej kritici do zabudnutia. V neposlednom rade ide aj o politické body.