Pred vstupom do únie mliekari čelia viacerým výzvam

Pred slovenským mliekarenským priemyslom stoja pár mesiacov pred vstupom krajiny do EÚ viaceré výzvy. Slovensko už desať rokov zaznamenáva pokles výroby mlieka a producenti majú problémy s jeho umiestňovaním na trhu. Cena slovenského mlieka je pritom výrazne nižšia ako cena mlieka v krajinách EÚ. Slovenskí konzumenti zaostávajú za obyvateľmi krajín európskej pätnástky aj v jeho spotrebe. "Napriek všetkým problémom máme na Slovensku dobré predpoklady, aby sme sa v oblasti výroby a spracovania mlieka úspešne zaradili medzi vyspelé štáty," tvrdí Karol Herian z Výskumného ústavu mliekarenského.
Pred dvoma rokmi dosahovali stavy dojníc na Slovensku necelých 48 percent úrovne z roku 1991. Aj krajiny únie síce zaznamenali pokles v počte kráv, no nie taký výrazný. Najviac znížilo stáda dojníc Rakúsko, a to na úroveň 68 percent. Priemer za celú EÚ potom predstavoval 82 percent.
SR zaostáva aj vo výrobe mlieka. Tá v roku 2001 klesla o 27 percent oproti roku 1991. Problémy s odbytom na domácom trhu sa však neodstránili, pretože ešte stále zaznamenávame 20 percent nadprodukcie. "Tento prebytok sa bude musieť u nás začať systematicky riešiť, a to buď zvýšením domácej spotreby alebo podporou exportu našich mliečnych výrobkov," mieni K. Herian. Priemerný Slovák totiž skonzumuje za rok asi 73 litrov mlieka, kým občan EÚ od 90 až do 100 litrov. Cena mlieka v krajinách únie dosahuje takmer 30 dolárov na sto kilogramov mlieka, Slováci platia za rovnaké množstvo v prepočte o niečo viac ako 20 dolárov. Jednou z možností zvýšenia spotreby je podľa K. Heriana výraznejšia zmena orientácie zákazníka na kyslomliečne výrobky a syry.
Slovensko však má rezervy aj v efektivite výroby mlieka. "V Európe je priemer 6 000 kilogramov na dojnicu ročne, no vyspelé krajiny EÚ dosahujú priemernú dojivosť aj vyše 8 000 kilogramov. U nás je to len okolo 5 000 kilogramov. Na druhej strane sme mali pred dvoma rokmi najlepší desaťročný index, keď sme zvýšili priemernú dojivosť takmer o 66 percent, kým Európa len o 25,8 percenta," konštatuje K. Herian.

Slovenská mliečna cesta

Spoločnou prioritou producentov i spracovateľov mlieka by mal byť dostatok mliečnych výrobkov pre zdravotnú sebestačnosť obyvateľstva a zamestnanosť ľudí v prvovýrobe, ako aj záujem o udržanie vidieckeho a ekologického rázu prírody. Najschodnejšou cestou je orientácia na výrobu mliečnych a syrárskych špecialít, ktoré by mohli byť zaujímavé nielen pre domácich, ale i zahraničných spotrebiteľov. "Slovensko je malá krajina a sme stále uzavretí do seba a často nevnímame okolitý mliekarenský svet. Už v tomto období, v čase finišujúcich príprav na vstup do EÚ, by sme sa mali viac otvárať svetu a tiež ísť do sveta. Existuje veľa možností na vytváranie dobrých projektov, či už cez Európsku mliekarskú asociáciu, cez Medzinárodnú mliekarenskú federáciu, alebo cez mliekarenské zväzy a združenia. Bolo by vhodné vytvoriť ,mliečny fond´, ktorý by slúžil na spoločnú propagáciu mliečnych výrobkov, na udržanie členstva v medzinárodných organizáciách, na činnosť mliekarenských združení a na riešenie spoločných úloh," naznačuje východiská K. Herian.