Španieli sú dvakrát rýchlejší ako eurozóna

Voľná menová politika s nízkymi úrokmi Európskej centrálnej banky prospieva Španielsku, jednej z najchudobnejších krajín eurozóny. Úrokové sadzby, ktoré sa už takmer rok nachádzajú pod troma percentami, zabezpečili španielskej ekonomike spolu s rastúcou zamestnanosťou takmer dvojnásobne vyšší rast oproti priemeru celej menovej únie. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
V treťom štvrťroku sa hrubý domáci produkt, čiže celková produkcia tovarov a služieb, zvýšil o sedem desatín percenta, kým eurozóna si polepšila o štyri desatiny percenta. Medziročne sa príjmy španielskej ekonomiky zvýšili o 2,4 percenta.
Ťahúňom hospodárskeho rastu Španielska bolo stavebníctvo. Výdavky tohto sektora stúpli v treťom štvrťroku o 1,1 percenta, medziročne dokonca až o 3,9 percenta. Impulzom na rozmach stavebníctva boli klesajúce kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, ktoré sa v júli zastavili na dvoch percentách. To sa prejavilo na poklese komerčných úrokov z hypotekárnych úverov na 3,5 percenta, čo zvýšilo dopyt po nových domoch a bytoch a takisto zisky realitných firiem. Napríklad najväčšia realitná agentúra v Španielsku Metrovacesa zarobila v prvých deviatich mesiacoch roka o tri štvrtiny viac než vlani.
Stavebníctvu nepomáha len hypotekárne bankovníctvo. K rozvoju sektora prispieva aj vláda tým, že zvyšuje výdavky na výstavbu ciest a železníc. Na tieto účely minie vláda premiéra Aznara v prebiehajúcom roku takmer o desatinu viac ako v uplynulom fiškálnom období. V roku 2004 by výdavky na dopravnú infraštruktúru mali stúpnuť o ďalších šesť percent. Napriek tomu sa Španielom darí aj vo fiškálnej politike. Ich rozpočtový deficit patrí medzi najnižšie spomedzi dvanástich krajín používajúcich euro. Podľa zámerov vlády by schodok štátneho rozpočtu v tomto roku nemal presiahnuť pol percenta z HDP. Naproti tomu, najväčšie ekonomiky eurozóny -- Nemecko a Francúzsko -- sa opäť chystajú prekročiť trojpercentnú hranicu, na ktorú sa zaviazali v Pakte rastu a stability.
Hospodárskemu rastu pomáha aj rastúca zamestnanosť. Pracovné príjmy sú totiž vyššie ako sociálne dávky a podpora v nezamestnanosti. Vďaka expanzii na trhu práce rastie aj najväčšia zložka HDP -- výdavky spotrebiteľov. V treťom štvrťroku sa medziročne zvýšili o vyše tri percentá. Vývoj na trhu práce patrí medzi najväčšie ekonomické úspechy Aznarovej vlády. Od roku 1996, keď sa premiér Aznar ujal moci, sa nezamestnanosť v Španielsku znížila dvojnásobne na súčasných 11,2 percenta. Len v treťom štvrťroku vzniklo v ekonomike vyše 150-tisíc nových pracovných miest. V tomto smere sú Španieli veľmi úspešní v rámci celej menovej únie. Polovica nových pracovných miest, ktorá sa v minulom roku v eurozóne vytvorila, pripadá práve na Španielsko.