Analytici sa v súčasnosti asi najviac zaoberajú vývojom úrokových sadzieb v Spojených štátoch amerických a v eurozóne. Špekulácie nestrácajú na sile, dá sa povedať, že dostali "druhý dych". Podľa jedného z nemenovaných odborníkov je možné, že Európska centrálna banka (ECB) zníži úrokové sadzby ešte pred letom. "Ale všetko závisí od makroekonomických dát," povedal pre agentúru Reuters. Podľa jeho slov je ešte predčasné hovoriť o tom, kam smeruje trh. Ak by údaje neboli povzbudzujúce, dá sa očakávať zmena úrokových sadzieb. Tie sú už aj teraz na nízkej úrovni, keď je základná sadzba iba dvojpercentná. Veľa optimizmu dodali Európanom údaje o zamestnanosti v Spojených štátoch amerických. Počet pracovných miest okrem poľnohospodárstva stúpol minulý mesiac o viac ako 308 tisíc, kým analytici predpovedali maximálne tretinové zvýšenie. Išlo o najvyšší nárast za posledné štyri roky. ECB však na základe týchto výsledkov predpovedá oživenie hospodárstva. Podľa viceprezidenta banky Lucasa Papademosa to predstavuje známku globálneho oživenia, z ktorého bude profitovať aj eurozóna.
Včera centrálna banka vydala mesačnú správu. Aj v nej však obhajuje svoju pozíciu a nepripúšťa dohady v menovej otázke. "Súčasná politika je v súlade so snahou zabezpečiť cenovú stabilitu v strednodobom výhľade," uvádza sa v správe. Reálny hrubý domáci produkt by mal podľa jej odhadov v druhom štvrťroku vzrásť o 0,3 až 0,4 percenta. Madridské útoky a potenciálna hrozba terorizmu by nemali mať podľa ECB zásadný vplyv na ekonomiku.
Pozitívna správa o zamestnanosti podnietila vlnu špekulácií aj na druhej strane Atlantiku. Američania však majú opačný problém. Čakajú na deň, kedy strážca monetárnej politiky Fed zvýši rekordne nízke úrokové sadzby. "Fed si asi počká na ďalšie údaje o zlepšujúcej sa podnikateľskej klíme," povedala pre agentúru AFP Audrey Childe-Freeman zo spoločnosti Canadian Imperial Bank of Commerce. Podľa nej by zvýšenie sadzieb zmenšilo rozdiel medzi USA a eurozónou, čo by pomohlo doláru. Nie všetci sú však takí optimisti. Podľa ekonóma Hansa Redekera z BNP Paribas pred desiatimi rokmi mal dolár oproti nemeckej marke výhodu v úrokoch. "To však nezabránilo veľkému poklesu," upozornil. Podľa neho veľkým rizikom na oslabenie dolára je vysoký deficit obchodnej bilancie a to v objeme 4,7 percenta z hrubého domáceho produktu.
K podobnému záveru prišiel aj Medzinárodný menový fond. Ak by sa USA nepodarilo tento deficit prefinancovať, hrozí ďalšie oslabovanie meny. To ešte viac znechutí investorov investovať do aktív denominovaných v americkom dolári, čo tiež prispeje k zhoršeniu devízového kurzu. Pokles kurzu by mal neblahý vplyv na krajiny, ktoré majú svoje dlhy denominované v americkej mene. No tento scenár nepredstavuje najväčšie riziko. Tým sú podľa fondu stále teroristické útoky.