"Pozícia prezidenta je silná najmä v tom, že má právo vracať zákony, ktoré následne musia byť schválené už absolútnou väčšinou, čo v dnešnej situácii, keď je vláda v skutočnosti menšinová, výrazne posilňuje túto kompetenciu," povedal po včerajšom stretnutí s prezidentom minister financií Ivan Mikloš.
Vracanie zákonov nevylúčil ani generálny riaditeľ komunikačnej sekcie prezidentskej kancelárie Marián Bednár. Už aj vzhľadom na to, že Gašparovič v predvolebnej kampani popri národnom často zdôrazňoval aj sociálny aspekt. Ten podľa neho súčasnej vláde chýba. V inauguračnom prejave Gašparovič nepriamo kritizoval vládu, keď povedal, že ho ruší benevolencia pri dodržiavaní Európskej sociálnej charty a nepáči sa mu, že si niekto z ľudí robí iba čísla vo vlastný prospech. "Zákony bude posudzovať z vecného hľadiska a z pohľadu ústavnosti," povedal v súvislosti s právom veta Bednár. Veľa bude závisieť aj od toho, akými ekonomickými poradcami sa prezident obklopí. "Mení sa organizačná štruktúra kancelárie a tím poradcov sa len formuje, konkrétni ľudia budú známi o jeden až dva mesiace," objasnil Bednár. Mená osôb, o ktorých prezident uvažuje, nechcel zverejniť.
Stretnutie s prezidentom sa uskutočnilo na vlastnú žiadosť Mikloša. "Považoval som za povinnosť informovať nového prezidenta o prioritách hospodárskej politiky vlády, ekonomickej situácií, o tom, čo sa už urobilo, ale najmä čo je ešte pred nami," uviedol Mikloš. Upozornil prezidenta, že považuje za dôležité, aby sa dokončili rozbehnuté reformy v zdravotníctve, školstve a fiškálna decentralizácia. "V súvislosti s týmito reformami som zdôraznil, že treba zobrať do úvahy najmä rozpočtové dosahy v prípade, ak by reformy neprešli," skonštatoval minister. Ocenil, že Gašparovič sa chce s ministrami pravidelne stretávať a je ochotný s vládou o reformách diskutovať. "Prezident deklaroval, že má záujem rozhodovať až so znalosťou veci a po vypočutí rôznych názorov," povedal Mikloš.
Ústavné kompetencie prezidentovi nedovoľujú, aby na hospodársku politiku vlády pôsobil aj aktívne. Popri vracaní zákonov však môže podávať návrhy na Ústavný súd, aby preskúmal súlad konkrétnej právnej normy s ústavou. "Reformy, ktoré sú v rozpore s ústavou nie sú dobré, nech by mali akokoľvek ušľachtilý cieľ," povedal advokát z firmy Dedák and Partners a expert na ústavné právo Tomáš Kamenec.
Prezident môže ekonomickú politiku teoreticky ovplyvniť aj cez právo dojednávať a podpisovať medzinárodné zmluvy. Nemusel by, napríklad, s nejakým štátom podpísať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. "To by bol extrémny prípad, Slovensko nežije vo vzduchoprázdne a náš prezident by nemal mať ambíciu ovplyvňovať aj hospodársku politiku iných štátov, čo by sa mu v takomto prípade mohlo stať," zdôraznil Kamenec.
Prezident avizoval záujem zúčastňovať sa na rokovaniach vlády, či už priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Po novelách z predchádzajúcich rokov však prezidentovi z ústavy toto právo vypadlo. "Na zasadnutie by mohol prísť iba po prípadnom pozvaní vlády," povedal Kamenec.
Mikloš zaskočil Gašparoviča
Minister financií Ivan Mikloš na včerajšom stretnutí zaskočil prezidenta Ivana Gašparoviča. Na rozdiel od hlavy štátu nezabudol, že obaja mali včera meniny. Odovzdal mu dar s pamätnými mincami z Kremnickej mincovne. "Bol určite a príjemne prekvapený," komentoval situáciu Miklošov hovorca Peter Papanek. Prezident v návale povinností pozabudol aj na vlastné meniny. "Ospravedlnil sa, že ani nezaregistroval, že včera bolo Ivana," povedal Bednár.