Súčasné fungovanie slovenského dôchodkového systému oprávňuje považovať ho za jeden z najhorších v Európe. Prerozdeľovanie v ňom nie je ani transparentné ani spravodlivé. Systém poskytuje veľa možností legálne -- a bez väčších následkov na výšku dôchodku -- vyhýbať sa odvodom alebo ich minimalizovať. Je málo motivačný, ak nie demotivačný. Pritom vo vymenovaní jeho nedostatkov a problémov s ním spojených by sa dalo pokračovať. Toto potvrdzuje potrebu reformy systému, hlavne však nevyhnutnosť dôkladnej analýzy príčin nedostatkov v jeho súčasnom fungovaní, ciest nápravy, ale aj verejnej diskusie. Reformu dôchodkového systému treba totiž považovať za jednu z dvoch či troch reforiem, ktoré sa dotýkajú každého obyvateľa SR. Aj preto treba postupovať uvážene, aby sme neurobili unáhlený krok, ktorý by mohol mať dlhodobo nepriaznivé dôsledky.
Návrh koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia predkladaný Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR (v piatok sa na nej nezhodla tripartita) nedáva záruku, že jej autori postupovali dostatočne uvážene a opierali sa o dôkladné analýzy alebo ich dôsledne využívali. Viaceré kľúčové zámery návrhu reformy sú totiž formulované nejasne a nie sú podložené dôveryhodnými kvantifikáciami. Niektoré z priložených grafov a tabuliek dokonca popierajú autormi uvádzané tvrdenia o priebežnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Napríklad z tabuliek a grafov vyplýva, že odvodová báza (ktorá bola navyše v posledných rokoch oslabovaná) bude po nevyhnutnom zvýšení veku pre odchod do dôchodku vytvárať v priebehu životného cyklu prevažne prebytky. Pritom "prvý pilier získava prostriedky z miezd, ktorých rast v najbližších rokoch bude v pomere s ostatnými krajinami relatívne vysoký. Možno totiž predpokladať, že sa zvýši podiel miezd na hrubom domácom produkte -- v súčasnosti je to asi 40 %, vo vyspelých krajinách až okolo 70 %", hovorí Eugen Jurzyca, popredný slovenský ekonóm.
Za nedostatočne podložené možno považovať aj tvrdenie v návrhu, že súčasný systém neumožňuje primeranú náhradu príjmu, a že navrhovaný systém takúto náhradu umožňuje. Relatívna výška dôchodku (k priemernej mzde) v súčasnom priebežnom systéme je 40,3 %, v kombinovanom priebežnom a fondovom 44,2 % a výlučne vo fondovom je to 35,9 %. A to platí iba vtedy, keď finančný trh umožní v budúcnosti vyššie zhodnotenie dôchodkových úspor. Domáci akciový trh neposkytuje a v najbližších rokoch ani nebude poskytovať bezpečné zhodnotenie veľkých objemov investícií -- rádovo niekoľko 100 mld. Sk, dlhopisový dáva iba malé (štátne dlhopisy) alebo neisté (privátne dlhopisy) výnosy. Výnosy bezpečných zahraničných bondov budú znehodnocované pravdepodobným reálnym zhodnocovaním slovenskej meny v dôsledku konvergencie. Navyše, aj výnosy zahraničných bondov v dôsledku vývinu na svetových finančných trhoch sa podstatne znížili.
Navrhovaná koncepcia si vyžiada veľmi vysoké náklady -- niekoľko 100 mld. Sk (čo, žiaľ, tiež nie je dostatočne presne kvantifikované, o to však rizikovejšie) -- ktoré budú v budúcnosti významne zaťažovať štátny rozpočet.
Vymenované problémy sú iba zlomkom toho, čo zostáva nezodpovedané. Zvlášť treba pripomenúť riziko demografického vývoja, morálneho hazardu spojeného s reguláciou správcov dôchodkových fondov, riziko vysokých nákladov, hlavne fixných na správu fondov, záujem o druhý pilier nemusí splniť očakávania autorov a pod.
Napriek tomu, čo sme povedali, si nemyslíme, že s dôchodkovou reformou treba otáľať. Musí jej však predchádzať reálna analýza nielen súčasného stavu, ale aj rizík spojených s reformou. Nebolo by preto efektívnejšie a menej rizikové začať najskôr so skutočnou reformou prvého piliera, ktorý podľa E. Jurzycu zostane aj budúcnosti významnou súčasťou dôchodkového zabezpečenia?
StoryEditor