Efektívnym riešením obchodných sporov je rozhodcovské konanie. Možno ním rozhodnúť spory, ktoré sa môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom. Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a je účinný od 1. 7. 2002.
Zákon upravuje:
* rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v SR,
* uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR.
V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:
* o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
* o osobnom stave,
* súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
* ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
V prípade, ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy SR majú právomoc na rozhodovanie podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 4, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu podnikania, alebo trvalý pobyt na území SR.
Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu. Je možné, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Táto zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 zákona.
Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela, musia byť splnené podmienky ustanovenia § 4 ods. 2 zákona.
Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona. Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. V prípade odstúpenia zmluvných strán od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Ďalšie bližšie informácie týkajúce sa rozhodcovského konania, o tom kto môže byť rozhodcom, čo musí obsahovať žaloba, akým spôsobom sa doručuje či aké sú samotné povinnosti účastníkov rozhodcovského konania nájdete v novej publikácii Minimalizácia rizík konateľa s. r. o. (Právo a manažment č. 11/2003).