5000 - 2000 pred n. l. - obdobie mladšej a neskorej doby kamennej, na Devíne okrem iného žil ľud kultúry s lineárnou keramikou a ľud badenskej kultúry.
2000 - 8. stor. pred n. l. - doba bronzová, na Devíne žili nositelia severopanónskej, maďarovskej, stredodunajskej mohylovej, velatickej, čačianskej a podolskej kultúry.
8. stor. pred n. l. - prelom letopočtu - na Devíne žil ľud kalenderberskej kultúry a Kelti.
prelom letopočtu - 5. stor. - na Devín prenikli Rimania a Germáni.
5. a 6. stor. - Devín zasiahlo sťahovanie národov, z tohto obdobia pochádza výnimočný nález zuhoľnateného bochníka chleba.
7. stor. - Na devínsku hradnú vyvýšeninu prenikli Slovania.
9. stor. - devínske hradisko je súčasťou Veľkej Moravy.
864 - Devín sa neúspešne snažil dobyť východofranský panovník Ľudovít Nemec. Nakoniec uzatvoril pre veľkomoravského kniežaťa Rastislava vazalský mier. Rastislav zmluvu nedodržal a vazalom sa nestal.
10. stor. - Karpatskú kotlinu začínali ovládať Maďari. Na devínskej vyvýšenine Slovania sídlili naďalej.
Okolo roku 1000 - vzniklo uhorské kráľovstvo a devínsky hrad sa stáva majetkom kráľa. Plní funkciu pohraničnej pevnosti, pričom ho postupne osídľuje i nemecké obyvateľstvo. Viackrát ho v nasledujúcich storočiach dobyli cudzie vojská.
1414 - od uhorského a neskôr českého kráľa Žigmunda Luxemburského dostal do daru hrad Devín rod Garaiovcov.
1460 - hrad získali páni z Pezinka a Jura.
1527 - hrad získali Bátoryovci, do ktorého patrila aj známa čachtická pani.
1635 - devínsky hrad získal rod Pálffyovcov.
1809 - napoleonské vojská vyhodili hrad do vzduchu.
24. augusta 1836 - uskutočnila sa pamätná štúrovská vychádzka na Devín.
1913 - prvý archeologický výskum na devínskej hradnej vyvýšenine začal realizovať Ladislav Červinka.
1918 - hrad získala ČSR. Kúpila ho od Pálffyovcov najskôr za symbolickú 1 korunu, neskôr sa dohodli na 1 000 korunách československých.
1933 - 1937 - jeden zo zakladateľov slovenskej archeológie, český bádateľ Jan Eisner, tu okrem iného odkryl rímsku stavbu z 3. storočia.
1950 - 1952 - pod vedením Jána Dekana sa počas archeologických výskumov objavili výraznejšie pozostatky z keltského, rímskeho a ranostredovekého obdobia.
1961 - Devín - slovanské hradisko vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
1965 - pod vedením pracovníčky Mestského múzea v Bratislave, archeologičky Veroniky Plachej, sa začal na Devíne realizovať doteraz prebiehajúci výskum.
1980 - bádateľky Veronika Plachá a Jana Hlavicová odkryli veľkomoravský kostol z 9. stor. Je to jeden z najväčších archeologických objavov pochádzajúcich z veľkomoravského obdobia.
1997 - 1998 - archeológovia Veronika Plachá, Drahoslav Hulínek za odbornej konzultácie bádateľov Karola Pietu a Jozefa Paulíka opätovne odkryli rímsku stavbu z 3. stor., pri ktorej našli poklad mincí kmeňa Eraviskov a ďalšie rímske stavby z obdobia okolo roku 6. Záhadným objavom počas týchto rokov sa stala kultová jama, ktorá dosahovala hĺbku 4 m od bývalej úrovne rímskej stavby. Kultová šachta z množstvom predmetov pochádzala z obdobia staršej doby železnej.