Nové svetlo do problémov okolo Iraku, ktoré svojím včerajším prejavom vniesol do napätej geopolitickej situácie prezident USA George W. Bush, zmenšilo neistotu finančných trhoch vo svete. Väčšina investorov je totiž presvedčená, že prípadná vojenská operácia bude rýchla a úspešná. "Hneď ako odíde z trhov neistota, nálada sa upokojí a akcie i americký dolár začnú rásť," povedal analytik Marshall Front z Front Barnett Associates v Chicagu.
Pondelňajšie "predtuchy" o chystajúcom sa ultimáte pre Saddáma Husajna zo strany USA sa na trhoch stretli s pozitívnym ohlasom. Všetky významné akciové trhy si pripísali vysoké zisky. Najviac sa posilnil americký index Dow Jones, ktorý vzrástol až o 3,6 percenta a dostal sa nad kritickú hranicu 8 000 bodov. V posilňovaní pokračoval index z Wall Streetu aj v úvodných hodinách včerajšieho obchodovania, keď sa pohyboval okolo úrovne 8 145 bodov. Nemecký akciový index DAX pridal včera k pondelkovému 3,5-percentnému zisku ďalšie dve percentá. Londýnska burza v pondelok stúpla o 3,3 percenta, v utorok o 0,7 percenta. Slovenský akciový index SAX sa včera posilnil najmä vďaka rastu cien akcií Slovnaftu a uzatváral mierne pod 170 bodmi. Problémy s Irakom sa ho prakticky nedotkli.
Bez reakcie nezostali ani devízové trhy. Americký dolár sa v pondelok posilnil približne o jedno percento na 106 centov za jedno euro. Po miernom vytriezvení stratil dolár ku koncu utorkového obchodovania na ázijskom trhu takmer všetky svoje pondelkové prírastky. Na európskom trhu však dolár znovu začal rásť. Ak podľa predpokladov nastane "ružový" scenár a prípadná vojna nebude trvať dlho, dolár môže podľa Tora Umemota, menového stratéga z Morgan Stanley, atakovať úroveň 95 centov za euro a 130 jenov za dolár. Analytici však zdôrazňujú, že za doterajším, zhruba 20-percentným medziročným poklesom dolára oproti euru nebola len neistota okolo vojny v Iraku, ale aj nepresvedčivé makroekonomické údaje USA.
Na vojnu v Iraku už preventívnymi krokmi zareagovali niektoré centrálne banky. Naposledy Európska centrálna banka (ECB), ktorá pred dvoma týždňami znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov (stotín percenta) na 2,5 percenta. Po skončení avizovanej vojny však analytici očakávajú ďalšie znižovanie. Člen výkonnej rady ECB Klaus Liebscher, ktorý je na návšteve v Bratislave, včera uviedol, že rast eurozóny bude nižší a ECB je pripravená v prípade nevyhnutnosti reagovať "rozhodným spôsobom". Podľa výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu Horsta Köhlera Európa nerobí na urýchlenie rastu to, čo je v jej silách. "Stále existuje veľa priestoru na uvoľnenie menovej politiky," povedal Köhler.
Slovenský trh a Irak
Národná banka Slovenska vypracovala štúdiu možných dosahov vojny v Iraku, ktorá sa zameriava predovšetkým na infláciu. "Ak by vojna trvala dlhšie, malo by to výraznejší vplyv na celú slovenskú ekonomiku," povedal pre HN Peter Ševčovic, vrchný riaditeľ menového úseku centrálnej banky. Ševčovic neočakáva výraznejší dosah potenciálneho konfliktu na výmenný kurz koruny a eura. Zásadná zmena sa po možnom vypuknutí vojny neočakáva ani na Bratislavskej burze cenných papierov. "Nemyslím si, že by to malo veľký vplyv na ceny slovenských akcií, vzhľadom na to, že náš kapitálový trh je dosť malý a izolovaný," uviedla generálna riaditeľka bratislavskej burzy Mária Hurajová. Ako však dodala, veľa závisí od toho, ako sa zachovajú investori.