Ešte stále sa stáva, že nám lekár tají závažné ochorenie, že sa nedozvieme presný postup liečby a často ani netušíme, kto nás bude napríklad operovať. To, čo je vo svete už roky bežné, sa u nás iba horko-ťažko dostáva do praxe.
Lekár a jeho pacient
Zdá sa, že hoci aj u nás platí kódex Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, nie všetci sa ním riadia. Priznajme si, je to sčasti aj tým, že slovenský pacient nie je ešte pripravený prijať celú pravdu naraz. Závisí to od jeho vzdelania, psychického stavu, rodinných pomerov. Preto sa lekári viac prikláňajú k tomu, informovať najskôr najbližšiu rodinu a pacientovi ordinovať pravdu takpovediac po kvapkách. Pri onkologických ochoreniach na ňu aj tak rýchlo príde, veď spôsoby liečenia, styk s ostatnými pacientmi a personálom nemocnice hovoria jednoznačnou rečou. Každý z nás túži mať lekára, ktorému dôveruje, ktorý ho dokáže upokojiť, vysvetliť mu, prečo je napríklad nevyhnutná operácia a kto ho vlastne bude operovať. Chce poznať šance na svoje uzdravenie. To je však ideálny stav, ku ktorému sa, žiaľ, ani v onkologických klinikách neblížime. Mladí lekári sú síce odborne zdatní, chcú sa presadiť, a preto často vystupujú agresívne, no mnohokrát im chýba ten správny psychologický prístup k pacientovi. A ten je potrebný najmä pri nádorových ochoreniach! Žiaľ, ani naše fakulty nevenujú etickej výchove a psychológii veľa pozornosti. Na druhej strane sa dosť ťažko uplatňuje individuálny prístup k pacientovi v stiesnených priestoroch, kde ambulanciou za deň prejde aj vyše päťdesiat pacientov, kde sú plné chodby a preplnené lekárske izby, kde nie je ani kútik na súkromný, ba až intímny rozhovor. A to sa prístupom k pacientovi dá veľa napraviť, ale i pokaziť... Preto je dobré, ak je na oddelení vyvážený vekový priemer. Mladí sa naučia nielen špecializácii, ale aj vzťahu k pacientovi.
Muži sú statočnejší
Rakovina je pre nás ešte stále akési zaklínadlo. Takmer synonymum smrti. A pritom je veľa druhov liečiteľných a vyliečiteľných! Žiaľ, dodnes nepoznáme príčinu, prečo prepukne u konkrétneho človeka. Ak na ňu prídeme včas, vonkoncom nemusí znamenať smrť. Ženy a muži trpia nádorovými ochoreniami asi rovnako. Kým ženy viac trpia na gynekologické ochorenia, prsníky a štítnu žľazu, u mužov je viac ochorení hrubého čreva, konečníka a prostaty. Muži dokážu svoje ochorenie vziať športovejšie, viac sa s ním popasovať. Ženy mu viac podľahnú. Najmä pokiaľ ide o nádory v prsníku. Dnes sa už málokedy pristupuje k radikálnym chirurgickým zákrokom, a tak sa žena nemusí obávať, že príde o svoj výsostne ženský znak. Navyše je tu plastická chirurgia, rôzne náhrady... A práve tu je dôležitý lekár. Aby toto všetko dokázal žene vysvetliť, aby ju dokázal povzbudiť. Ak vedci prídu na príčinu vzniku onkologických ochorení, nebudú chirurgické zákroky potrebné. Budú stačiť lieky. Veď pri týchto ochoreniach je kvalita chirurgického zákroku iba prvým krokom k úspechu. Dôležitejšia je fáza doliečovania. Aj keď je nepríjemná, bez nej nemôže byť liečba úspešná.
Prevencia
Väčšina žien asi pozná zásady prevencie -- chodiť na pravidelné gynekologické prehliadky, absolvovať vyšetrenie na mamografe a ďalších prístrojoch, dať si vyšetriť štítnu žľazu... Lenže nielen nedostatočná osveta je príčinou, prečo na závažné ochorenie prídeme neskoro. Lenže na prístrojové vyšetrenia sa niekedy čaká aj mesiace... O školených odborníkov ani v tomto prípade nie je núdza, no horšie je to práve s technikou. Niekde chýba, niekde sa nevyužíva. Sú zdravotné zariadenia, kde spravia tri mamografické vyšetrenia denne a mohli by ich urobiť aj dvadsať! No základné vyšetrenie môže a vlastne by mal spraviť aj lekár prvého kontaktu. A uňho by sa naozaj nemalo čakať dlho. Napokon, ako sa ukazuje, všetko je v ľuďoch!"