"Podnikateľské prostredie, ale i celkovú klímu na Slovensku v rozhodujúcej miere ovplyvňuje nevyhovujúca legislatíva. Je to spôsobené tým, že ju tvoria ľudia, ktorí v prevažnej miere nedisponujú skúsenosťami z podnikania a riadenia firiem," tvrdí riaditeľ spoločnosti Pyrobatys, s. r. o., so sídlom v Batizovciach, Ing. Ján Lisoň. Ďalej poznamenáva, že podľa jeho názoru si manažér v každej firme uvedomuje, že na to, aby dosiahol úspech v podnikaní, je najdôležitejšia motivácia, a nie represia. Domnieva sa, že ak totiž majiteľ nevytvorí také podmienky, aby sa ľuďom neoplatilo napríklad kradnúť, tak nijaké represívne opatrenia krádežiam nezabránia. V prípade, že by to tak bolo, pôjde o veľmi nákladné opatrenia a zamestnanci sa namiesto toho, aby sa sústreďovali na prácu, začnú zaoberať tým, ako ich obísť a podviesť zamestnávateľa. To má však potom v nejednom prípade za následok rozpad takýchto firiem. Jednoznačne sa preto pripája k tým názorom, ktoré tvrdia, že pokiaľ bude hlavnou zložkou takmer všetkých právnych noriem iba represia, nebude podnikateľské prostredie vôbec motivujúce.
Najlepšie to podľa J. Lisoňa vidieť na daňovom a odvodovom zaťažení firiem. Je také vysoké, že sa oplatí špekulovať, ako znížiť daňový základ alebo ako zamestnávať "načierno" a pod. "Pritom by sa dalo jednoducho a zároveň aj efektívne ,vybabrať´ s daňovými rajmi," konštatuje pre HN a dodáva, že by sa to dalo docieliť znížením dane z príjmu na úroveň 0 -- 5 % a zaťažiť spotrebu tak, aby pokryla výpadok tejto dane. Zádrheľ je však podľa riaditeľa v tom, že by sa na takomto postupe museli dohodnúť prakticky všetky vyspelé štáty. "Kým však nedôjde k takémuto kroku, stačilo by na Slovensku znížiť dane príjmu právnických osôb na úroveň 15 %. Na takú istú úroveň by sa mala dostať aj daň z príjmu fyzických osôb a v neposlednom rade by k tomu prispelo i zníženie odvodového zaťaženia na minimum. Pokiaľ ide o výpadok príjmu v štátnom rozpočte, prospelo by pokryť ho zvýšenou sadzbou DPH. "Som presvedčený o tom, že o motivácii pracovať a zamestnávať ľudí by sa za takýchto podmienok nedalo vôbec pochybovať, " zdôrazňuje J. Lisoň. Domnieva sa, že v súčasnosti práve nemotivačná, avšak na druhej strane poriadne represívna zložka prijímaných právnych noriem, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, má v konečnom dôsledku za následok ich časté zmeny. Obmedzenia, napríklad tie, ktoré sa týkajú zvýšenia príjmu do štátneho rozpočtu, majú tiež len obmedzený účinok. Pôsobia prakticky len dovtedy, pokiaľ si podnikateľské subjekty nedokážu nájsť spôsob ako nad ne "vyzrieť". To však následne spôsobuje, že je nutné pripraviť ďalšiu novelu, pričom i tá účinkuje iba dočasne a niekedy vôbec. Pripomína to podľa riaditeľa neraz zápas kto z koho. "Tie prijaté právne normy, ktoré sa nedajú obísť, ktorých splnenie si vyžaduje vysoké finančné náklady a zaberajú príliš veľa času, navádzajú na korupciu, či už na jednej alebo druhej stane," zdôrazňuje J. Lisoň. Zároveň tiež poukazuje na to, že pomalosť našich súdov a v niektorých prípadoch aj ich podivuhodné rozhodnutia, posúvajú vymožiteľnosť práva na Slovensku na úroveň, keď sa už o nej nedá prakticky ani uvažovať.
StoryEditor