Jozef Magula, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií SR z rokov 1995 -- 1996
Štát spolu s investičnými fondmi nahovoril občanov, aby sa zúčastnili na kupónovej privatizácii, ktorej režim navrhol, schválil a aj jeho dodržanie garantoval. Občania sa na tejto transakcii zúčastnili v dobrej viere, že štát je seriózny partner, a že sa teda zúčastňujú na serióznej, štátom garantovanej akcii. Spoliehali sa, že prostredníctvom jeho orgánov (orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej,
vrátane tých verejnoprávnych orgánov, na ktoré svoje kompetencie prípadne previedol) bude garantovať ich podiel na majetku, ktorý získali v I. vlne kupónovej privatizácie i jeho ochranu. Občania -- akcionári -- však časom oň prišli, alebo s ním v súčasnosti nemôžu disponovať ako akcionári. Kdesi sa stratil. Naozaj sa stratil? Alebo ho vďaka benevolencii štátu a jeho orgánov niekto bezprácne získal a teraz využíva vo svoj prospech? Hoci išlo v zásade o bezúplatnú formu privatizácie, občania -- MIK-ovia, za účasť v I. vlne kupónovej privatizácii zaplatili 1 050 Sk. Zinkasoval ich vlastne štát, prostredníctvom jeho inštitúcie, Centra kupónovej privatizácie. Neobstojí, že ide o úhradu nákladov, ktoré mal štát s organizovaním kupónovej privatizácie, keďže štát zrejme podmienky transakcie nedodržal. Ako si teda štát a jeho orgány plnili a plnia svoje povinnosti voči občanom -- MIK-om, keď sa teraz navrhuje riešiť vzniknutý problém s poplatkami za vedenie účtov akcií ich darovaním, teda na ťarchu občanov? Kto sa správal a správa sa nezodpovedne a kto znáša finančné a morálne dôsledky? Teraz mnohým občanom -- MIK-om, nielenže nezostal ich podiel na kupónovou metódou sprivatizovanom majetku, ale ešte aj prišli o 1 050 Sk, ktoré od nich zinkasoval štát. Mnohí z toho nemajú žiaden finančný efekt, len povinnosť platiť poplatky Stredisku cenných papierov (SCP) za vedenie účtu s prakticky bezcennými akciami. Treba pripomenúť, že keď ide o vyrubovanie poplatku SCP za vedenie účtu, bez akýchkoľvek obratov na ňom a v podstate bez akýchkoľvek informačných služieb v prospech občana (nedostáva za to ani výpis z účtu), vtedy ich SCP za bezcenné nepovažuje. Pri vyrubovaní poplatkov -- aj keď je známe, že majú na trhu momentálne nulovú hodnotu a nedajú sa speňažiť, ich oceňuje pôvodnou nominálnou cenou 1 000 Sk za akciu. Takto postihnutí občania- MIK-ovia teraz ešte majú byť vďační štátu, resp. FNM za to, že sa nechá nimi obdarovať, a tým ich zbaví povinnosti platiť poplatky SCP za vedenie účtu s cennými papiermi? Za to, čo spôsobil prevažne nezvládnutím situácie
štát a jeho orgány!!! Otázne ešte, je či sú tie akcie naozaj bezcenné, alebo ich niekto zámerne a cielene na čas znefunkčnil, alebo v mnohých prípadoch ich materiálnu podstatu "tunelovaním" predisponoval na inú adresu?! Štát sa v tomto prípade nespráva voči občanom -- MIK-om, zodpovedne. Ako sa však štát správal a správa voči tým, ktorí tento majetok za občanov, MIK-ov, získali spôsobom pravdepodobne nie nezištným, pričom ho teraz za občanov beztrestne a v pokoji užívajú? Zrejme im to štát alebo jeho orgány umožnili alebo tolerovali: buď nedokonalou legislatívou, svojou nečinnosťou alebo vzájomnou nekoordinovanosťou činnosti jednotlivých orgánov štátnej moci. Je to výsledok veľmi nízkej vynútiteľnosti práva. Za túto nečinnosť budeme láskavo môcťzodpovedných obdarovať našimi akciami.
StoryEditor