Požiadavka, aby sa mohli kvalitné slovenské vína označovať prívlastkom cabinet, bola jedna z najproblematickejších. V mnohých európskych krajinách sa špičkové odrodové vína označujú práve týmto slovíčkom. "Trvalo viac ako rok, kým sa nám podarilo presvedčiť zástupcov Európskej komisie, že aj u nás dokážeme vyrobiť vína, ktoré si zaslúžia takéto označenie," spomína Ľubomír Miček, generálny riaditeľ Sekcie európskej integrácie, štrukturálnej politiky a rozvoja vidieka Ministerstva pôdohospodárstva SR a hlavný vyjednávač SR v kapitolách poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. Nakoniec sme pre slovenské vysoko akostné vína získali právo na používanie poslovenčeného prívlastku "kabinetné". Pod týmto označením ich slovenskí producenti budú môcť dodávať do celej Európy.
Pomohla tu aj spolupráca s Českou republikou, ktorej zástupcovia presadzovali pre svoje vína označenie "kabinetní". Za úspech to Ľ. Miček považuje predovšetkým preto, že podľa jeho vlastných skúseností vie Európa o slovenských vínach len veľmi málo. No experti EÚ odchovaní na kvalitných španielskych, francúzskych, talianskych či nemeckých vínach sú pri svojich návštevách Slovenska vždy príjemne prekvapení, keď ochutnajú naše vína.
V Európe pritom platí, že víno označené prívlastkom cabinet je zaujímavé nielen tým, že robí meno svojmu regiónu a výrobcovi, ale aj cenou, ktorá môže byť aj niekoľkonásobne vyššia než pri víne s nižšou kvalitou. A skutočný gurmán pri kvalitnom víne naozaj na peniaze nehľadí. Aké možnosti to otvára slovenským exportérom vína, si možno ľahko predstaviť. "Kabinetné víno však nemá len extra cenu, ale musí mať aj extra kvalitu. Kým teda výrobca takto označí svoje víno, musí splniť množstvo náročných podmienok, medzi ktoré patrí predovšetkým stabilná úroveň kvalitatívnych parametrov, s čím býva na Slovensku niekedy problém," zdôraznil Ľ. Miček. Pre výrobcu je to teda aj záväzok.
StoryEditor