Novelou Obchodného zákonníka sa zmenila koncepcia prechodu záväzkov zo zaviazanej osoby na spoločnosť. Záväzky neprechádzajú na spoločnosť tak ako to bolo doteraz zo zákona s možnosťou spoločnosti ich odmietnuť, ale spoločnosť ich bude môcť prevziať. Ak spoločnosť tieto záväzky prevezme, platí, že bola zaviazaná od samého začiatku.
Zápisom spoločnosti do obchodného registra nadobúda spoločnosť právnu subjektivitu, t. j. stáva sa právnym subjektom. Od tohto momentu na konateľov prechádza v plnom rozsahu zodpovednosť za riadenie a správu spoločnosti a právo konať v mene spoločnosti. Zo zakladateľov sa stávajú spoločníci, ktorí majú všetky práva a povinnosti, ktoré sú zakotvené v spoločenskej zmluve a v Obchodnom zákonníku. Novelou Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.) boli zavedené dva základné pojmy a to zápis údajov a zverejnenie týchto údajov. Registrový súd zodpovedá za zhodu zápisu v obchodnom registri s výpismi z obchodného registra. Iba zverejnenie je totiž skutočnosťou, ktorá pôsobí voči tretím osobám a vytvára právnu istotu pre ďalšie konania. Táto zásada sa koriguje v prospech tretích osôb nakoľko sa ustanovuje, že ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín. Zápis spoločnosti do obchodného registra má za následok prechod vlastníckeho práva k vkladom zakladateľov na spoločnosť, ako aj prechod záväzkov z právnych vzťahov, do ktorých pred vznikom spoločnosti vstúpili zakladatelia, resp. správcovia vkladu. Ide najmä o záväzky, ktoré vznikli pri nakladaní s vkladom, ktorý zložili jednotliví zakladatelia spoločnosti.
Predmetom prechodu vlastníckeho práva a iných práv na spoločnosť môžu byť iba práva k splateným vkladom. Obchodný zákonník upravuje tento prechod len pokiaľ ide o vklady splácané pred vznikom spoločnosti. Túto úpravu možno považovať za kogentnú, od ktorej sa nemožno v spoločenskej zmluve odchýliť. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Týmto dňom je deň, ku ktorému bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami, ktorú sú predmetom vkladu. V zmysle ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa § 59a ods. 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí túto zmluvu vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Zákon ukladá primeranú aplikáciu aj na osoby blízke osobám spoločníkov alebo zakladateľov spoločnosti a aj na osoby, ktoré sú ovládanými alebo ovládajúcimi osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti pre ten istý typ zmluvy.
Vlastnícke právo k hnuteľným veciam
Vlastnícke právo k hnuteľným veciam splateným (odovzdaným správcovi vkladu) pred vznikom spoločnosti prechádzajú na spoločnosť dňom zápisu spoločnosti do obchodného registra, a to aj v prípade, že tieto veci neboli správcom vkladu odovzdané spoločnosti. Prechod vlastníckeho práva nastáva zo zákona, bez toho, aby medzi vkladateľom a spoločnosťou bola uzavretá osobitná zmluva.
Povahu zmluvy má spoločenská zmluva, ktorá obsahuje záväzok spoločníka vložiť hnuteľné veci do spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 109 Obchodného zákonníka novela rieši spôsob určenia nepeňažného vkladu v nadväznosti na ustanovenie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Určenie predmetu nepeňažného vkladu je podstatnou náležitosťou spoločenskej zmluvy podľa ustanovenia § 110 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka. Uvedená úprava stanovuje požiadavku určenia peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa tento zaviazal. Ocenenie nepeňažného vkladu sa musí vykonať v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 znaleckým posudkom. Rozsah započítania hodnoty nepeňažného plnenia na vklad nie je zákonom obmedzený.
Moment prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam je dôležitý nielen z hľadiska možnosti dispozície spoločnosti s týmito vecami, ale aj z hľadiska prechodu rizika náhodného poškodenia alebo zničenia týchto vecí. Momentom prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na spoločnosť prechádza na ňu aj riziko vzniku uvedených škôd. To v praxi znamená, že pokiaľ po prechode vlastníckeho práva tieto veci poškodí jeden zo spoločníkov, má spoločnosť právo uplatniť proti tomuto spoločníkovi právo na náhradu škody, a to aj v prípade, že poškodenú vec do spoločnosti vložil tento spoločník. Spoločnosť, pravda, neznáša riziko vzniku škody na vkladoch, ktoré vznikli pred vznikom spoločnosti. V takomto prípade platí, že riziko škody znáša vkladateľ, ktorý vklad upísal a splatil. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k tým vkladom, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva. Ide napr. o práva k listinným cenným papierom, práva ku skutočnostiam, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, práva k technicky využiteľným poznatkom (receptúry, osobitné pracovné postupy) atď. Prechod k týmto iným právam než sú vlastnícke práva, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, pokiaľ s ohľadom na ich povahu to prichádza do úvahy, nastáva tiež dňom vzniku spoločnosti, do ktorej boli tieto práva vnesené. Vyplýva to z ustanovenia § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výnimku zo zásady, že vklady prechádzajú na spoločnosť momentom jej vzniku predstavuje prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa vkladá do spoločnosti.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa § 60 odseku 1 Obchodného zákonníka pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Uvedená úprava prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť platí aj v prípade, že predmetom vkladu do spoločnosti je podnik, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť. Obchodný zákonník v ustanovení § 60 nerozlišuje, či sa do obchodnej spoločnosti vkladá jednotlivá nehnuteľnosť ako súčasť podniku (§ 483 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedené neplatí, ak ide o vklad nehnuteľného majetku z privatizovaného majetku do spoločnosti (§ 19 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.). Vlastnícke právo ku vkladanej nehnuteľnosti prechádza na zakladanú spoločnosť už dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa vykonáva zápis záznamom.
Priemyselné práva
Ďalšiu výnimku prechodu vlastníckeho práva k vkladu k inému dátumu ako je vznik spoločnosti predstavujú prípady, keď na prechod práva je potrebné rozhodnutie štátneho orgánu, resp. organizácie, ak tak ustanovuje zákon. V praxi ide napr. o práva k priemyselným právam (patent, ochranná známka), kedy sa k prechodu práva vyžaduje zápis do príslušného verejnoprávneho registra. To sa týka aj zaknihovaných cenných papierov, pri ktorých sa vyžaduje registrácia v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky. Okamihom vzniku spoločnosti, t. j. dňom jej zápisu do obchodného registra, prechádzajú na ňu tiež práva a povinnosti (záväzky), ktoré zakladateľom vznikli z ich konania pred založením spoločnosti podľa ustanovenia § 64 ods. 2 Obchodného zákonníka. Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne. Na spoločnosť po jej vzniku prechádzajú len také záväzky, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti (napr. záväzky z nájomnej zmluvy, ktorou sa zabezpečuje umiestnenie sídla spoločnosti). Novelou sa zmenila koncepcia prechodu záväzkov zo zaviazanej osoby na spoločnosť. Záväzky neprechádzajú na spoločnosť tak ako to bolo doteraz zo zákona s možnosťou spoločnosti ich odmietnuť, ale spoločnosť ich bude môcť prevziať. Ak spoločnosť tieto záväzky prevezme, platí, že bola zaviazaná od samého začiatku. Zakladatelia majú povinnosť vyhotoviť o všetkých úkonoch pred vznikom spoločnosti záznam a predložiť ho na schválenie do troch mesiacov od vzniku spoločnosti. V opačnom prípade nesú zodpovednosť za vznik škody, ktorá vznikne veriteľom v súvislosti s porušením ich povinností. Ďalšia zákonná povinnosť vyplýva štatutárnemu orgánu, aby bez zbytočného odkladu oznámil účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti. Podrobnejšie informácie nájdete v augustovej aktualizácií odbornej publikácii Minimalizácia rizík konateľov a prokuristov.