Predstava, že vojdem do zadymenej kancelárie, za stolom bude sedieť prešedivený muž s prenikavým pohľadom, cigarou v ústach a náhlivo schovávajúci fľašu whisky, ma vzrušovala. Aj keď som tušila, že realita môže byť iná, svoj obraz súkromného očka Phila Marlowa som nebola schopná nahradiť iným.
Nitrianska kancelária Ing. Radúza Sedlára, človeka, ktorý sa podobne ako ja, živí získavaním informácií, praskala vo švíkoch. Štósy spisov a kníh sa kopili hlavne na zemi, miesto v poličkách im zaberali rôzne meče, dýky a iné bodné zbrane. Ale nenapadlo mi zľaknúť sa, že vysoký, seriózne pôsobiaci pán, bude "tvrďas" pripravený kedykoľvek bodnúť.
Usalašila som sa v kresle, on oproti mne, a snažila som sa vžiť do kože človeka, ktorý za ním príde, aby mu pomohol. Ale bola som vo výhode, lebo teraz som otázky kládla hlavne ja.
Hneď v úvode vysvitlo, že nepracuje sám a na vlastnú päť, ako môj obľúbený literárny hrdina Marlow. "Detektív nesmie vyvolať podozrenie, preto na žiadnom prípade nepracuje sám," začal ma pripravovať o ilúzie Radúz Sedlár. "Keby sme pátrali po aute, nemôžeme ísť za ním celý čas jedným vozidlom. To isté platí pri pátraní po osobách. Moji ľudia sa pri tom musia neustále meniť." No, aspoň že tomu nechýba nádych dobrodružstva -- chytám sa slamky. "Samozrejme, že je tam dobrodružstvo, lepšie povedané občas zvýšená hladina adrenalínu. Ale tomu predchádza podrobné analyzovanie a plánovanie pri stole, logika a systém."
Je to recept, ktorý funguje pri akomkoľvek pátraní -- po stratených deťoch, odcudzených veciach, pri preverovaní z nevery podozrivého manžela či manželky, ale aj pri podozrení z úniku informácií z nejakej firmy. "Fungujeme od roku 1990 a na konte nemáme neobjasnený prípad, to hovorí za všetko. Aj keď sa niečo môže trvať dlhší čas," hovorí R. Sedlár.
Všemohúce peniaze a čas
Všetci to dobre poznáme -- čas sú peniaze a peniaze toho veľa dokážu. Aj v tejto oblasti majú nepopierateľnú moc, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Za všetky informácie sa platí, takže bez "pozornosti" tohto druhu by sa žiadny detektív nič nedozvedel. Máloktorý svedok či informátor je natoľko ľudský a či obmedzený, aby svoje tajomstvá prezrádzal pre dobro spoločnosti alebo krásne detektívove oči. Suma za poskytnutú informáciu závisí od jej delikátnosti a podľa R. Sedlára sú aj také, ktoré sa nevyzradia za žiadne peniaze. Tie treba prácne získať a prípadné dedukcie overovať z niekoľkých strán.
Finančné možnosti klienta svojím spôsobom rozhodujú, koľko bude práca na jeho prípade trvať. Ak má dosť prostriedkov, môže byť do akcie nasadených viac ľudí a lepšia technika, čo môže pátranie výrazne urýchliť. Zúfať si však nemusí ani ten, kto neoplýva veľkým bohatstvom, no vtedy by nezaškodilo obrniť sa väčšou trpezlivosťou, pretože celé zisťovanie môže trvať dlhšie. A ani to nebude lacné, pretože ľudia podieľajúci sa na pátraní sú platení od hodiny. "Suma, ktorú klient zaplatí, závisí od počtu ľudí a hodín, koľko na tom pracujú, plus pohonné látky, amortizácia vozidiel a niekedy aj konzumné. Napríklad, keď preverujeme podozrenie z nevery a údajný záletník si rád zájde do baru, reštaurácie alebo klubu," objasňuje situáciu majiteľ detektívnej kancelárie.
Vplyv bubákov je jasný, ale za všetkým sú ľudia. Preto sa v jednotlivých detektívnych kanceláriách môžu ceny podstatne líšiť, ba dokonca vysvitlo, že ak by som sa rozhodla preveriť napríklad svoje podozrenie z manželovej nevery, na istom mieste by som nepochodila ani s pár desiatkami tisícov. Údajne by sa za taký obnos nedalo nič zorganizovať. Z toho plynie poučenie, že v prípade neúspechu netreba hádzať flintu do žita, ale skúsiť to o dom ďalej.
Nevymením vás
Potešilo ma, keď vysvitlo, že nie som jediná postihnutá naivnými predstavami o tejto práci a spôsobe obživy. Pred rokmi ju mal dokonca sám majiteľ súkromnej detektívnej kancelárie. Skôr, ako ju založil, pracoval takmer dvadsať rokov na kriminálke. O pátraní teda vedel svoje. "Firmu som vymyslel ešte v hlbokom socializme. S priateľmi sme raz družne sedeli a pustili si fantáziu na špacír. Nechávali sme sa unášať predstavami, čo by sme robili, keby sme vyhrali prvú cenu v športke. Ja som povedal, že ak by som odišiel od Policajného zboru, spravím si súkromnú detektívnu kanceláriu," dnes sa smeje R. Sedlár. Vtedy sa smiali jeho kamaráti, div, že nepopadali zo stoličiek. Niet sa čo čudovať, v tom období to bola utópia. A vyžiť z pátrania na vlastnú päsť nie je dosť dobre možné ani v súčasnosti.
"Po revolúcii som si svoj sen skutočne splnil a vizitky poslal všetkým neveriacim priateľom. Ale netrvalo dlho a musel som konštatovať, že ekonomická situácia obyvateľstva tu ešte zďaleka nie je taká, aby moje služby hľadali v takej miere, aby som nemusel zarábať peniaze aj inde," priznáva. Rovnako ako mnoho jeho kolegov -- majiteľov detektívnych kancelárií -- si zriadil ešte strážnu bezpečnostnú službu, ktorá vytvára pravidelný príjem. Na Slovensku vlastní licenciu na súkromnú detektívnu kanceláriu takmer 40 subjektov, ale reálne ju robí len zopár firiem.
Dobrodružstvo sa nevyhýba ani oblasti strážnej služby. "Jeden z klientov si vzal do hlavy, že si preverí našu spoľahlivosť pri strážení jeho firmy, pripojenej na stredisko registrovaných poplachov. Samozrejme, že o tom nikomu nepovedal, hoci mohol a ja by som sa do jeho akcie rád zapojil. Na vlastnú päsť prenikol v noci do firmy a vyvolal poplach o narušení objektu páchateľom. Moji chlapci zo zásahovej jednotky videli na pulte, že sa v objekte niekto pohybuje, preto okamžite rozvinuli akciu. Keď som dorazil na miesto, našiel som spacifikovaného, ale šťastne sa usmievajúceho majiteľa firmy. ,Radúzko, ďakujem, rozhodne vás nevymením,' sršal spokojnosťou."
Polícia verzus detektívi
Majúc stále pred očami počínanie si hrdinského Phila Marlowa, zaujímalo ma, ako súkromné očká spolupracujú s políciou. Vysvitlo, že aj tu budem sklamaná, vraj policajné a súkromné pátranie sú dve rôzne veci -- hrušky a jablká. "Nemôžme zasahovať polícii do jej právomocí, na druhej strane som viazaný diskrétnosťou voči klientovi," povedal pán Sedlár.
"Keď sa ľudia obrátia najskôr na políciu a potom na mňa, je to horšie garde. Nerád do niečoho takého vstupujem, neviem, ako ďaleko sa polícia dostala, nechcem im narušiť ich spôsob objasňovania. Je možné, že prípad je pred dokončením a keby som do toho vstúpil, mohol by som narobiť viac škody ako osohu. Až keď je prípad políciou odložený alebo keď v tom vôbec nebola, ochotne vstúpim na scénu."
Zo zásady nepátra po odcudzených motorových vozidlách, ak už krádež vyšetruje polícia, pretože tá má špeciálny útvar na rozbíjanie gangov autičkárov a je dôležité nenarušiť koncept jej práce. "Niečo iné je pátranie po autách lízingových spoločností, kde sa často stáva, že klient auto predá, nový kupca sa ho tiež rýchlo zbaví a ani ten tretí sa v ňom spravidla dlho nepovozí."
Bola som zvedavá, kto je najčastejším klientom súkromných očiek. Na moje sklamanie neexistuje žiadna špecifická skupina klientov. Sú nimi všetci: radoví občania, podnikatelia, už menej komerční právnici a advokáti. "Neviem, prečo je to tak, ale je to na ich škodu. Väčšinou sa síce dopátrajú k tomu, čo potrebujú, trvá im to však oveľa dlhšie ako nám..." zamyslí sa R. Sedlár, obom nám hlavou preblesne myšlienka, že aj tam čas znamená peniaze a radšej tému ďalej nerozvádzame.
Citlivý nos
Pátracie metódy nám neprezradil. Celú vec zhrnul do konštatovania, že dobrý detektív pracuje očami, ušami a ústami iných.
Z iných zdrojov sme sa dozvedeli, že takéto pátranie môže byť často na hranici zákona -- vtedy vo mne vzkypela krv a zároveň sa mi zaleskli oči, že sa konečne dozviem niečo vzrušujúce a pikantné. Márne. Všetci si dávajú dobrý pozor, ani stíšeným a tajomstvo skrývajúcim hlasom nikto nepovie viac, než to, že čo nie je zakázané, je dovolené. Aj v tom je majstrovstvo tohto umenia.
Ing. Radúz Sedlár zastáva názor, že namiesto supertajnej a supermodernej techniky je výhodnejšie dostať sa pod určitou legendou čo najbližšie k objektu -- či už ako párik zamilovaných, alebo akože pamätihodnosti fotografujúci turista, a výnimkou nie je ani človek chodiaci okolo odpadkových košov, pre nezainteresovaného okamžite zaraďovaný do triedy bezdomovec.
Práca je to iste neľahká, ale v tíme detektívov by ste našli aj ženy. Koniec koncov, každý sa na niečo hodí a každý je dobrý na niečo iné... Na pár stotín sekundy som sa nechala opájať myšlienkou, že by zo mňa možno nebola práve najhoršia Makepeaceová, nie však v službách štátu ako v televíznom seriáli, lež ako žena so závratnou kariérou a slušným príjmom v súkromnej oblasti, keď som sa jej musela vzdať pod tlakom konštatovania: "Slovenský súkromný detektív musí mať preukaz o odbornej spôsobilosti, ktorý sa získa vo vybraných akreditačných strediskách, a skúšky pred komisiou ministerstva vnútra. Majiteľom detektívnej kancelárie môže byť iba absolvent vysokej školy s príslušnou praxou v policajných službách," tak hovorí zákon.
R. Sedlár k tomu dodáva: "Aj u mňa pracujú výhradne ľudia, ktorí už s touto prácou majú skúsenosti, zväčša sú to bývalí pracovníci kriminálnej polície. Je to niečo, čo sa nedá naučiť ani za rok, ani za dva, ani za tri." Jasné, preto detektívov svrbí nos, prípadne malíček -- svitlo mi. Okrem akéhosi talentu musí mať súkromné očko dobrú miestnu osobnú znalosť a v cudzom priestore musí vedieť, kde nájsť vhodné osoby a informácie nejakým spôsobom získať.
Vychádza to z praxe, v ktorej nemá detektívna kancelária svoju pobočku v každom väčšom meste, ale zo svojho sídla dokáže obsiahnuť celú krajinu, prípadne aj zahraničie.
Program dňa -- nevera
O pomoc sa na detektívnu kanceláriu pomerne často obracia nešťastný partner, ktorý podozrieva svoju polovičku nevery. "S neverou sme sa stretli najmä u obchodníkov. Muži, ale aj ženy navštevujú pod zámienkou služobnej cesty svoje ďalšie lásky." Táto oblasť pátrania je pikantná, háklivá a citlivá zároveň. Nie každý klient je totiž skutočne pripravený dozvedieť sa pravdu, alebo aj naopak, ak sa jeho podozrenie ukáže ako neopodstatnené, nechce uveriť. Výsledky sledovania súkromnou detektívnou kanceláriou môžu urýchliť rozvodové alebo majetkové konanie, neraz však aj eliminovať zbytočnú podozrievavosť a vliať do nespokojenca pokoj a mier. "Je to zvláštne, ale moja skúsenosť je taká, že aj keď sa podozrenie z nevery potvrdí, vzťah sa nerozpadne, skôr utuží," konštatuje R. Sedlár. Dôvody tohto stavu by boli zrejme témou náročného výskumu, jasné je, že svoju úlohu zohrávajú aj ekonomické podmienky.
"Ale láska je láska, a možno keď už raz bola, nikdy nepominie, len sa na chvíľu niekam stratí. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sme mali na tú dobu kuriózny prípad, keď sa žena rozhodla vypátrať svoju bývalú priateľku -- lesbičku, ktorá sa rozhodla vzťah skončiť a odísť. Nakoniec sa dali opäť dohromady," spomína si detektív, ku ktorému moja dôvera v jeho schopnosti aj napriek tomu, že sa mojej pôvodnej predstave o pátračovi vôbec nepodobá, stále rastie.
Samostatnú kapitolu tvoria služby detektívnych kancelárií pre podnikateľské subjekty, ktoré majú podozrenie, že sa z firmy vynáša čosi, čo by sa nemalo -- je jedno, či je to nejaký materiál alebo informácie. Detektív vie zistiť, či v priestoroch firmy, v kanceláriách, autách alebo na iných miestach nie sú namontované "ploštice" a odstrániť ich.
Nepochodil by však ten, ktorý by od detektívnej kancelárie chcel odpočúvacie zariadenie nainštalovať, a to ani do vlastnej firmy.
Pole neorané je zatiaľ v oblasti preverovania budúcich manželov. Vo svete nie sú vzácnosťou predmanželské zmluvy. Tam vidí R. Sedlár ďalšiu budúcnosť tejto činnosti. Pretože už nielen v Ázii, ale aj inde vo svete je zvykom, že skôr, ako si dve zamilované hrdličky povedia "áno", rodiny si dávajú o sebe navzájom zisťovať, aké sú skutočné majetkové pomery budúceho zaťa či nevesty, s kým sa stýka a akú má minulosť. Dobre vedieť, s kým majú do činenia, aj keď cena informácií nie je najnižšia.