Aj vy sa snažíte prísť na to, prečo je v štáte, v ktorom žijeme, vhodnejšie namiesto kultúrneho vyžitia hovoriť skôr o podvyživení? Odpoveď je jednoduchá -- inakosť a aktívnosť sú stále na zozname trestaných činností. Trestaných dokonca vlastnou legislatívou tohto štátu. Dlho som si napríklad naivne myslel, že dôvod, prečo hviezdy svetovej hudby (samozrejme, nie tie z osemdesiatych rokov) naďalej tvrdohlavo míňajú slovenské mestá spočíva v tom, že jednoducho nemáme schopných organizátorov. Po niekoľkých praktických pokusoch vysvitlo, že problém je niekde inde. Ak chcete napríklad zorganizovať koncert zahraničného umelca v hlavnom meste, od miestnej samosprávy nedostanete žiadnu formu finančnej podpory, naopak, musíte jej zaplatiť poplatok zo vstupného. Pritom takmer každá z okolitých európskych metropol poskytuje veľkorysé finančné príspevky na kultúru, pretože to považuje za nevyhnutnú súčasť svojej politiky, alebo, ak chceme, imidžu. K našim "kafkovinám" v tejto brandži najnovšie pribudlo nariadenie o dvestotisícovej pokute organizátorovi akcie, ktorý vylepí propagačné plagáty mimo vyznačených (t. j. mastne platených) priestorov. Znie to ako opakovanie, ale aj plagátová kultúra je dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou každého moderného veľkomesta. Nemá zmysel proti nej bojovať, podobne ako nemá zmysel poľovať na prívržencov graffiti. Sú to novodobé urbánne fenomény a namiesto spochybňovania ich práva na existenciu treba konečne začať viesť zmysluplnú diskusiu o ich podobe. Kto chce zorganizovať nejakú kultúrnu akciu, musí prekonať predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov. Preto je absurdné, ak jeho aktivity v tejto oblasti štátny aparát či samospráva nielenže nepodporí, ale ešte paralyzuje nezmyselnými nariadeniami, ako sa plánuje v Bratislave.