Tajné fotografovanie a filmovanie slúžilo na dokumentovanie činnosti a stykov sledovanej osoby a na zabezpečenie fotografií dôležitých dokumentov pri tajnej technickej prehliadke. Vyrábali sa fotoaktovky a dámske kabelky s fotoaparátom. Na tajné fotografovanie v bytoch sa osvedčil prístroj JIRKA II s prístrojom JASAN na drôtové aj bezdrôtové ovládanie. Skrytým pozorovaním boli v Prahe kontrolované napríklad hotely Jalta, Palace, Solidarita, Flora a Park Hotel. Boli vyvinuté operatívne fotoprístroje malých rozmerov a "kamufly" ukryté napr. v pere. Príkladom akcie, v ktorej sa používali "kamufly", je úprava televízora CASTELLO z roku 1977. "Kamufla" sa skladala z ukrytej kamery typu P-1 a fotoaparátu OKO-II -- schovaných pod ozdobnou mriežkou reproduktora televízneho prijímača. Vyhotovenie fotografie sa prejavilo sekundovým výpadkom riadkovania na obrazovke.
Tajnopisom sa nazývajú súhrnné agentúrne správy nanesené na papier alebo iný nosič rôznymi spôsobmi tak, že sa bez vyvolania nedá prečítať ani zistiť príznaky jeho prítomnosti. Tajný atrament je organická alebo neorganická látka vyrábaná laboratórne alebo priemyselne, má farebnú reakciu na pôsobenie chemických alebo fyzikálnych metód. Jeho výhodou bolo, že rozviedka vedela, ako tajný atrament vyvolať a poznala napodobeniny. K nevýhodám patril fakt, že agent musel atrament vhodne maskovať -- ako lieky, čistiace prostriedky, aby sa nestal dôkazom proti nemu.
K výrobe iného typu tajnopisu sa používali kovové predmety so zaobleným koncom zo zlata, striebra, z medi alebo hliníka. Týmto predmetom sa písal priamo text. Nevýhodou bolo to, že predmet na papieri zanechával lesklú stopu, preto sa odporúčalo používať listový papier horšej kvality, aby stopy na ňom boli horšie viditeľné.
Existovali aj špeciálne ceruzky obsahujúce tajnopisnú látku. Používali sa na písanie podobne ako kovové predmety. Napríklad BND takú ceruzku maskovala ako zastavovač krvi po holení.
Mikrobodka je fotografický dokument zmenšený 50- až 700-krát, čo v bežnom texte zodpovedá veľkosti typografickej bodky. Prvou fázou výrobného procesu bolo zmenšenie dokumentu na rozmer 24 x 46 mm pomocou kinofilmu, druhou fázou potom zmenšenie negatívu na veľkosť mikrobodky. Nosičom bol fotografický film. Používala sa väčšinou smerom od agentúry k agentovi, opačný postup závisel od schopností a technického vybavenia agenta.
StoryEditor