Pavol Poklemba, www.investor.sk
Kolektívne investovanie do otvorených podielových fondov sa stáva bežnou súčasťou osobných financií vo svete. A už i na Slovensku. Základnou charakteristikou a odlišnosťou podielových fondov od iných finančných produktov je to, že pri nich nie je garantovaná výška zhodnotenia a pohybuje sa v závislosti od vývoja na trhu. Podľa čoho teda možno posúdiť, či je daná výkonnosť fondu dobrá alebo či manažéri fondu zlyhali? Na hodnotenie slúži rad ukazovateľov vo všeobecnosti nazývaných ako benchmark, teda ľahko kvantifikovateľný ukazovateľ, s ktorým sa porovnáva výkonnosť fondu.
Osobný benchmark
"Dobrá" výkonnosť v prvom rade závisí od osobných preferencií investora. Jedným zo základných benchmarkov sú teda osobné predstavy. Investor si musí položiť niekoľko základných otázok: Chce si dlhodobo nasporiť na dôchodok alebo uprednostňuje krátkodobú investíciu, ktorá bude, napríklad, o tri roky slúžiť na kúpu auta? Určí si teda: koľko bude potrebovať v budúcnosti, napríklad na dôchodok, koľko je schopný investovať teraz a koľko približne bude schopný investovať v budúcnosti. Po zrátaní týchto čísel mu vyjde, že na to, aby dosiahol cieľ, potrebuje zhodnotenie vkladov napríklad o 10 % ročne. Týchto 10 % sa stane osobným benchmarkom. Podľa neho si zvolí druh fondu -- v tomto prípade, napríklad, dlhopisový fond. Rovnako vie, že fond, ktorého priemerná výkonnosť je 20 %, vysoko prevyšuje stanovené ciele, a teda znamená i neprimerane veľké riziko.
Trhový benchmark
Dôležitejším benchmarkom je porovnávanie výkonnosti fondu s trhom, na ktorom pôsobí. Tento benchmark slúži hlavne na vzájomné porovnávanie a určovanie kvality správcov pri konkrétnych fondoch. To, že fond zaznamenal v poslednom období rast o 15 % alebo pokles o 10 % neznamená, že manažéri týchto fondov boli úspešní alebo neúspešní a že peniaze treba zveriť inej inštitúcií. Vo svete investícií totiž platí, že nárast o 15 % môže v skutočnosti znamenať veľmi veľa , ale i veľmi málo. Na skutočne správne posúdenie a zhodnotenie výkonnosti fondu treba poznať priemernú výkonnosť trhu, na ktorom boli peniaze investované. Ak fond zaznamenal v poslednom čase rast o 15 %, ale segment trhu, na ktorom pôsobí, zaznamenal rast 25 %, je čas zamyslieť sa nad zmenou správcu. Výsledok manažérov fondu sa totiž dá považovať za veľmi zlý. Ak fond klesol za posledný mesiac o10 %, ale trh, na ktorom pôsobí, klesol o 15 %, reálne manažéri zachránili 5 % investícií klientov. Na akékoľvek závery nestačí jeden mesiac, ale musí to byť dostatočne dlhý čas.
Index ako benchmark
Najbežnejším a najčastejšie používaným benchmarkom v súčasnosti sú rôzne indexy odzrkadľujúce vývoj cien na trhoch. Pripadne tiež rôzne kombinácie indexov, teda umelo vytvorené kompozitné indexy. Ak fond investuje 50 % svojho majetku do slovenských štátnych dlhopisov a 50 % do najbonitnejších slovenských akcií, mal by byť jeho benchmark tvorený z 50 % indexom SDX (index slovenských štátnych dlhopisov) a z 50 % indexom SAX (slovenský akciový index). Vo svete, ale i na Slovensku je bežné, že správcovia fondov transparentne volia index alebo sústavu indexov, ktorá bude slúžiť na porovnanie a hodnotenie. Ak teda investor pozná zvolený benchmark, nie je problém pozrieť sa na jeho vývoj a vývoj hodnoty vlastných podielov a podľa toho posúdiť kvalitu správy prostriedkov. Základným predpokladom hodnotenia podľa benchmarku musí byť to, že fond má presne a jednoznačne vyjadrenú investičnú stratégiu. Teda nie "stratégiu", ktorá umožňuje nakúpiť čokoľvek a kdekoľvek. Len jasne stanovená investičná stratégia, od ktorej sa portfólio manažér nemôže odchýliť, zaručí porovnateľnosť výsledkov fondu a jasne definovaného benchmarku. Ak správca určí za benchmark fondu napr. index Standart & Poor´s 500 odzrkadľujúci vývoj cien akcií 500 hlavných amerických firiem a v jeho portfóliu majú prevahu napr. akcie vysoko rizikových amerických technologických firiem, stáva sa zvolený benchmark len nástrojom na manipuláciu výsledkov. Ďalším faktorom, na ktorý si investor musí dať pozor, je správna voľba indexu . Dow Jones Industrial Average je, napríklad, index, ktorý môže slúžiť na posúdenie situácie na trhu vo večerných správach, ale asi ho nikto nepoužije ako výkonnostný benchmark pri amerických akciových fondoch. Prečo? Pretože je príliš štíhly. Zahŕňa len 30 najväčších spoločností. Avšak tých, ktoré určujú vývoj na trhu, je oveľa viac. Index, ktorý sa najčastejšie používa ako benchmark pri amerických akciových fondoch, je Standart & Poor´s 500, ktorý zahŕňa 500 hlavných amerických firiem. Faktorom, ktorý rovnako môže ovplyvňovať výsledky fondu oproti benchmarku, je i druh indexu. Vo všeobecnosti sú totiž indexy výnosové a rastové. Výnosové vyjadrujú len cenu finančných aktív a dajú sa teda porovnávať len s výkonnosťou fondu nezohľadňujúcou výplatu dividend. Rastové indexy vyjadrujú nielen pohyb cien, ale i napr. vyplatený kupón pri dlhopisoch. Tieto teda možno porovnávať len s výkonnosťou fondu zohľadňujúcou vyplácané dividendy -- tzv. reinvestície. Pri hodnotení správcovských spoločností a manažérov fondu musí investor brať do úvahy ešte jedno hľadisko. Všeobecne totiž platí, a vývoj to potvrdzuje, že je oveľa jednoduchšie prekonávať benchmark pri všeobecnom a dlhodobom poklese cien na trhu ako pri raste. Pri dlhodobom poklese má totiž portfólio manažér fondu viacero možností, ako sa proti nim zaistiť, napr. presunom určitej časti portfólia do menej rizikových peňažných vkladov, kým prekonať benchmark pri raste trhu znamená správne zvoliť konkrétne druhy akcií, resp. dlhopisov, čo môže byť väčší problém.
Výkonnosť skupiny fondov ako benchmark
Ani porovnanie výkonnosti fondu s príslušným indexom nemusí vyjadrovať všetko. Preto je vhodné zvoliť i tretiu možnosť hodnotenia výkonnosti fondu -- a to vzájomné porovnanie s výkonnosťou fondov, ktoré sú zaradené do rovnakej skupiny. Táto možnosť sa dá využiť i v prípade, že fond nemá stanovený benchmark, alebo jeho investičná stratégia je nejednoznačná. V tom prípade ho investor porovná s výkonnosťou podobných fondov a jasne vidí, či boli manažéri fondu úspešní alebo neúspešní. Vo svete je bežné, že sa zverejňuje i celková priemerná výkonnosť jednotlivých druhov fondov. Členenie fondov však musí byť dostatočne podrobné, aby sa, napríklad, neporovnávali akciové fondy investujúce do biotechnologických akcií a akciovými fondmi investujúcimi do akcií finančných spoločností. Ich výkonnosť je totiž vzájomne absolútne neporovnateľná.
Situácia na Slovensku
Situácia pri otvorených podielových fondoch predávaných na Slovensku je rozpačitá. Otvorené podielové fondy, ktoré sú registrované a vznikli v zahraničí, berú stanovenie benchmarku za samozrejmosť. Odlišne však pristupujú k pravidelnému vzájomnému porovnávaniu a propagácii výsledkov hodnotenia. Niektoré zo slovenských otvorených podielových fondov sa zatiaľ vyhýbajú oficiálnemu určeniu benchmarku. Odôvodňujú to prechodným stavom a vývojom investičnej stratégie, a teda i reštrukturalizácií portfólia. Stanovenie benchmarku v takejto situácií by neodrážalo aktuálny stav portfólia a benchmark by bol teda nepoužiteľný. Pri ostatných fondoch je situácia pomerne uspokojujúca a informácie o výsledkoch fondu a benchmarku získa investor i z pravidelných mesačných správ.
Špeciálnu kategóriu tvoria fondy peňažného trhu. Na Slovensku totiž momentálne neexistuje žiadny index, s ktorým by sa dali porovnávať. Určitým meradlom, ktoré používajú aj slovenské fondy peňažného trhu, môže byť výška medzibankovej úrokovej sadzby BRIBOR 3M. Podielnici sa potom jednoducho pozrú na výkonnosť svojho fondu za posledné 3 mesiace a BRIBOR 3M, ktorý platil na trhu pred 3 mesiacmi. Hodnotenie kvality fondov podľa výkonnosti konkurentov z rovnakej skupiny fondov je na Slovenskom trhu podielových fondov veľmi ťažko aplikovateľné. Ponuková škála fondov je totiž ešte stále pomerne malá. Niektoré z fondov nemajú na trhu priamu konkurenciu alebo je počet konkurenčných produktov príliš malý na porovnanie (2 či 3 fondy s rovnakou stratégiou). Ďalším problémom je dĺžka existencie fondu. Jeden či dva roky je príliš krátke obdobie na posúdenie výkonnosti a pri vysoko rizikových fondoch neznamená vlastne nič. Na transparentnejšie hodnotenie si bude musieť ešte slovenský investor chvíľku počkať.
StoryEditor