Súčasťou symbolických bojových scén medzi Marcusom Antoniom a Octaviom Caesarom bola masakra kapustných hláv na premiére novej hry talentovanej maďarskej režisérky Eniko Eszenyi. Po obrovskom úspechu hry Ako sa vám páči, ktorú režírovala v Bratislave pred šiestimi rokmi, sa na Slovensko vracia s "najerotickejšou Shakespearovou tragédiou" lásky Antónia a Kleopatry. V rámci spoznávania arabskej kultúry a jej aktualizácie si tento titul po dohode s vedúcimi predstaviteľmi divadla zvolila pred Johankou z Arku. Nie náhodou. Septembrové udalosti v Amerike, atmosféra vojen na Blízkom východe a Ázii, ako aj neustála obava pred novými konfliktmi a popularita lásky známych párov spravili svoje.
V hlavných úlohách sa predstavil Ján Króner a Diana Mórová, ktorá nepochybne patrí medzi najlepšie herečky novej generácie. Svojou nevyčerpateľnou energiou a emotívnosťou určite presvedčila, keby len mohla svoju hereckú stupnicu posunúť aj mimo úloh "bláznivých teliatok". Mórovej Kleopatra nielenže okato pripomína Rosalindu z Ako sa Vám Páči, ale navyše zabúda, že Kleopatra bola okrem "ľahkej radodajky" aj vzdelanou a vznešenou panovníčkou Egypta. Spomedzi štyridsiatich postáv hry, ktoré na našom javisku odohral len tucet hercov, exceloval Robert Roth v úlohe Octavia Caesera, Demeteriusa, posla a sluhu. Príjemne určite prekvapili aj mladšie tváre Marka Igondu, Tomáša Maštalíra a Gabriely Dzuríkovej. Aj keď moderná scéna plechového charakteru bola až priveľmi chladná, nápaditosť niektorých obrazov, hra svetla a tieňa a hlavne kostýmy Kateřiny Štefkovej z Divadla na Zábradlí tento deficit vyrovnali. Originálny nápad živého orientálneho spevu, ktorý na začiatku hry uviedol divákov do deja, bol postupne dosť nešťastne nahrádzaný modernými vsuvkami a svoj účel emotívneho dofarbenia tragédie nesplnil.
Hra netrpí nedostatkom fantázie a popularizácie (podanný v šušťákoch, röntgenový papier namiesto pergamenového, box v ringu, jedenie párkov, záhradné plastové stoličky, Octavius so slnečnými okuliarmi...), práve naopak, ale niektoré momenty skvelej tragédie mali ostať len jednoduchými momentmi tragédie s obrovskou silou Shakespearovho básnického jazyka a oživujúceho prekladu Ľubomíra Feldeka. To, čo sa totiž podarí v komédii, nie vždy funguje v tragédii.
StoryEditor