Keď v roku 1995 skúmal Švajčiar Marco Siegrist pracovné inzeráty vo švajčiarskej tlači, zistil, že medzi najviac žiadané schopnosti patria komunikatívnosť a kooperatívnosť, samostatnosť a výkonnosť, schopnosť riešiť problémy a tvorivosť, zodpovednosť, schopnosť uvažovať a učiť sa a schopnosť dôvodiť a hodnotiť. K rovnakému záveru dospel o dva roky neskôr aj prieskum nemeckej tlače. Týmto zručnostiam je venovaná kniha Horsta Belza a Marca Siegrista Kľúčové kompetencie a ich rozvíjanie, ktorú v r. 2001 vydalo české vydavateľstvo Portál.
Prvá časť uvádza čitateľa do teoretického kontextu a definuje pojmy ako sú vzdelávanie, práca, nezamestnanosť a jej účinky, kľúčové kompetencie. Dlhodobo nezamestnaní prechádzajú tromi fázami psychického vývoja: cez fázu optimizmu, pesimizmu a rezignácie. Vďaka osvojeniu si kľúčových kompetencií získavajú nezamestnaní nový impulz pre samostatné a zodpovedné učenie a prácu, čím sa vyvažujú negatívne psychosociálne účinky nezamestnanosti. Kľúčové kompetencie sú akési "metavedomosti" alebo princípy ako narábať s vedomosťami a vždy sa viažu na konkrétny obsah. Napríklad stratégie prekonávania konfliktu sa učia vždy pri riešení nejakého simulovaného konfliktu.
Druhá časť sa venuje teórii skupiny a procesom skupinového učenia. Rozoberá základné situácie a podmienky, za ktorých prebieha učenie v skupinách. Skupina sa tu chápe ako otvorený sociálny systém, ktorý má svoju vlastnú dynamiku. Táto kapitola má za cieľ pomôcť vedúcim kurzov pre nezamestnaných (ale nielen pre nich), aby skupinu nechápali iba ako súhrn jednotlivcov, ale ako organizmus s vlastnými pravidlami hry a s vlastným vývojom.
Tretia časť s názvom Metodicko-didaktické podnety je celá o učení. Stručne zhŕňa základné poznatky o mozgu, najmä o tom, ako spracúva informácie. Podľa autorov je najefektívnejším učením také, ktoré zapája obe polovice mozgu, to znamená, že prebieha v obsahovej rovine (ľavá hemisféra, kognitívne ciele), ako aj vo vzťahovej rovine (pravá hemisféra, afektívne ciele).
Štvrtá časť je podstatná, pretože obsahuje priame podklady pre kurz. Tie sa delia na cvičenia a pracovné listy na podporu rôznych schopností a na informačné listy, ktoré sa buď rozdajú účastníkom hry alebo slúžia ako fólie pre prednášku. Podľa autorov existuje veľa stupňov vnímania skutočnosti a naše doterajšie metódy učenia sotva siahajú po tretí stupeň. "Na prvom stupni vnímame a konáme. Na druhom stupni riadime svoje konanie. Na treťom stupni je stredisko pre riadenie nášho konania. Na štvrtom stupni sa nachádza možnosť zmien v riadiacom stredisku nášho konania." Inými slovami, kým znalosť vecí sa rovná prvému stupňu, znalosť o veciach je druhou úrovňou, oblasťou metavedomostí. Na tejto úrovni sa učíme nielen niečomu, ale učíme sa aj učiť. Tým si pomaly vytvárame tretiu úroveň, kde sídlia hodnoty, normy a stratégie "zvládania života". Štvrtý stupeň predstavujú metavedomosti o metavedomostiach a určuje zmeny premís tretej úrovne. V súčasnosti však nemáme metódy, ako túto oblasť operacionalizovať, len výnimočne sú tu možné "krátke záblesky poznania, a len výnimočne, ak vôbec, ich možno vyjadriť slovami". Táto oblasť sa nám javí ako ríša intuície a empatie, "aha-zážitkov" a nevyjadriteľného vnímania.
Charakteristiku jednotlivých kompetencií ilustrujú hry a cvičenia pre ich tréning vo štvrtej časti práce. Preto je kniha Kľúčové kompetencie a ich rozvíjanie určená ľuďom, ktorí sa chcú vzdelávať popri svojom pracovnom čase, prípadne rozširovať svoje vzdelanie celoživotne, vedúcim kurzov pre nezamestnaných alebo lektorom podnikového vzdelávania.
StoryEditor