Každodenné starosti zvíťazili vo Francúzsku nad ideami

Hoci vo francúzskych parlamentných voľbách zvíťazila pravica, najsilnejšou bola "strana nevoličov". Už v prvom kole volieb 9. júna neprišlo hlasovať vyše 35 percent z takmer 41 miliónov voličov. Ďalších pol milióna vhodilo do urny prázdny alebo neplatný lístok. Prieskumy naznačovali, že ani včera, v druhom kole volieb, to nebolo omnoho lepšie.

Práve naháňaním hlasov nevoličov boli charakterizované posledné dni kampane. Tá sa rozbehla na plné obrátky až vo štvrtok, keď prestali byť najsledovanejšou udalosťou majstrovstvá sveta vo futbale, z ktorých musel francúzsky národný tím po sérii porážok odísť.

Kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola volieb až do soboty večera obiehali svoje volebné obvody: tu sa stretli s "obyčajnými" ľuďmi v baroch, inde navštívili detské ihriská či nemocnice. Nikto z nich však nevynechal návštevu trhoviska, kde sa stretáva najviac príslušníkov strednej a nižšej vrstvy. Kandidáti rozdávali na trhoch ľuďom letáky, milo sa pritom usmievali a snažili sa ich presvedčiť, že jedine oni im zaručia lepší život a viac peňazí. Premiér Jean-Pierre Raffarin, ktorý odmietol televízny duel s lídrom socialistov Francoisom Hollandom pre "časovú zaneprázdnenosť", si nakoniec našiel čas na to, aby v rôznych kútoch Francúzska osobnou návštevou podporil kandidátov Zväzu pre prezidentskú väčšinu (UMP). Vo štvrtok spolu s prezidentovou manželkou Bernadette Chiracovou prišiel podporiť kandidáta UMP do mesta Tulle v kraji Corréze. Mimochodom do toho istého mesta, kde je starostom Hollande, ktorý bol zároveň kandidátom ľavice v tomto obvode. Hollande si nenechal ujsť príležitosť, aby Raffarina nepríjemne prekvapil a prišiel za ním pred mítingom UMP. Pred televíznymi kamerami potom rozpačitému premiérovi podal ruku a vyjadril "potešenie" nad jeho prítomnosťou v Tulle. Na Bernadette však nestačil, prezidentova manželka v kraji Corréze sedí v departementálnej rade, a nielen tu, ale v celom Francúzsku je dnes najobľúbenejšou osobnosťou.

Tiež Paríž zažil "trhoviskovú kampaň". Hovorkyňa UMP a kandidátka v 7. volebnom obvode Nicole Guedjová sa vypravila na Place d´Aligre, kde sa v sobotu pravidelne koná jeden z najväčších trhov vo francúzskej metropole. Guedjová sa voličov snažila presvedčiť jednoduchou logikou: "Žiadam vás, aby ste mi dali dôveru, ako mi dal Jacques Chirac svoju." Hlavnými bodmi jej programu, podobne ako u všetkých kandidátov UMP, bola najmä lokálna politika: od kultúrneho a spoločenského života v XI. a XII. parížskom arrondissemente, až po bezpečnosť v uliciach a prosperitu komunity. Naopak, ľavica sa snažila voličov nalákať hrozbou úplnej moci pravice a ideologickými heslami o lepšom živote robotníkov.

Plamenné reči o nebezpečenstve pravicovej diktatúry pod Chiracovou taktovkou však vyznievali do prázdna. Väčšina Francúzov nemá práve najlepšiu skúsenosť s uplynulými piatimi rokmi, kedy bola pri moci ľavicová vláda a pravicový prezident. Po znovuzvolení Chiraca 5. mája sa hlavným heslom pravice stalo "Nie ďalšej kohabitácii", teda aby voliči volili tak, že sa prezident bude môcť oprieť o väčšinu v Národnom zhromaždení a spolu s vládou budú hovoriť rovnakou rečou. Druhým plusom pre pravicu bola osobnosť premiéra Raffarina, ktorý si za pár týždňov dokázal získať sympatie dvoch tretín Francúzov. Raffarin totiž predstavuje úplne niečo iné ako bývalý socialistický premiér Lionel Jospin. Raffarin je lokálny politik, ktorý vie načúvať hlasu obyčajných ľudí. Sám o sebe hovorí, že prezentuje "pohľad zdola" a elitárstvo, ktoré si v uplynulom desaťročí osvojila väčšina ľavicových i pravicových vrcholných politikov, je mu cudzie. Raffarin hovorí jasne, čo chce: decentralizáciu, bezpečnejšie ulice, nižšie dane a podobne. Že má blízko k problémom obyčajných ľudí, ukázal aj tesne pred druhým kolom volieb. Sľúbil, že ak bude po víťazstve pravice potvrdený vo funkcii (čo určite po formálnej demisii bude), tak sa zasadí, aby mohli poľovníci strieľať na sťahovavé vtáky už od začiatku augusta a nie od septembra, ako je to dnes. Čo na tom, že už terajší francúzsky zákon je v rozpore s legislatívou EÚ, ktorá možnosť takejto poľovačky posúva až na október. Predvolebný čas znesie čokoľvek.

Francúzske parlamentné voľby sa odohrávajú osobitne v 577 volebných obvodoch, ktoré predstavujú rovnaký počet kresiel v Národnom zhromaždení. Každý volebný obvod sa tak mení na akési malé Francúzsko. Voľby sú dvojkolové. Prvé je tzv. vyraďovacie - do druhého kola v každom obvode postupujú len tí, ktorí získali minimálne 12,5 percenta hlasov z celkového počtu zapísaných voličov. Ak niektorý kandidát získa viac ako 50 percent hlasov, je zvolený už v prvom kole. V druhom kole získa kreslo v dolnej komore parlamentu ten kandidát, ktorý dostane najviac hlasov. Tento rok bolo v prvom kole zvolených 58 kandidátov (56 pravicových a dvaja ľavicoví). Ultrapravicový Národný front (FN) sa dostal do druhého kola v 37 obvodoch - v desiatich bol trojuholník pravica-ľavica-FN, v 19 duel pravica-FN a v ôsmich ľavica-FN.