Pri každom obchodnom prípade je z pohľadu predávajúceho kľúčovou otázka zabezpečenia primeranej platby za ním poskytnuté tovary, príp. služby. V prípade vstupu na zahraničné trhy je však exportér vystavený zvýšeným rizikám, ktoré môžu za určitých okolností značne redukovať jeho výnos z celej obchodnej operácie.
Druhy platobných podmienok
Hlavnými metódami zaistenia exportného výnosu v náročnom prostredí medzinárodného obchodu sú pritom voľba vhodnej platobnej podmienky, zabezpečenie sa proti kurzovým rizikám a využitie nástrojov podpory exportu zo strany štátu. Čo sa týka platobnej podmienky, táto vlastne určuje miesto, formu a dobu úhrady zmluvnej ceny zo strany importéra. Existuje viacero druhov platobných podmienok, pričom vo sfére zahraničného obchodu rozlišujeme dokumentárne a nedokumentárne platby.
Nedokumentárne platby (označované aj termínom priama úhrada či hladká platba -- clean payment) sa vyznačujú tým, že sa ich v priebehu spravidla nevyžaduje predloženie žiadnych dokumentov. Najčastejším prípadom je hladká platba po dodávke, keď exportér odošle tovar a následne očakáva platbu zo strany importéra (prostredníctvom bankového prevodu, šeku či zmenky). Importér je v závislosti od znenia zmluvy povinný uskutočniť platbu hneď po obdržaní tovaru, resp. faktúry alebo až po určitom čase (dodávateľský úver). Ďalšou možnosťou je platba vopred, t. j. ešte pred dodaním tovaru, príp. akontácia (čiastočná platba vopred). V oblasti zahraničného obchodu sa akontácia využíva najmä v prípade veľkých investičných celkov (väčšinou v kombinácii s platbou pri dodaní a následným dlhodobým úverom), dodávateľské úvery sú, naopak, typické pre spotrebný tovar, suroviny, potraviny a pod. Z uvedeného je zrejmé, že nedokumentárne platby v zahraničnom obchode zodpovedajú z hľadiska obsahu platobným postupom bežne využívaným aj pri obchodných operáciách v rámci domáceho trhu, odlišujú sa len nutnosťou konverzie devíz. Na druhej strane patria dokumentárne platby k typickým nástrojom zahraničnoobchodnej činnosti a pri podnikaní na vnútornom trhu sa prakticky nevyužívajú. Členia sa na dokumentárne inkaso a dokumentárny akreditív a ich podstata spočíva v tom, že importér obdrží príslušné dokumenty, ktoré ho oprávňujú s tovarom disponovať, až po uskutočnení, príp. zabezpečení platby. Ich výhodou je vyššia miera ochrany proti rizikám, k nevýhodám patrí väčšia komplikovanosť a vyššie bankové poplatky v porovnaní s nedokumentárnymi platbami. Práve z dôvodu ich zložitosti a bezprostrednej prepojenosti so sférou zahraničného obchodu sa v ďalšom texte budeme podrobnejšie zaoberať práve dokumentárnymi platbami.
Dokumentárne inkaso
Dokumentárne inkaso predstavuje príkaz exportéra (príkazcu) svojej banke (vysielajúcej banke), aby vydala importérovi dokumenty umožňujúce nakladanie s tovarom proti zaplateniu stanovenej sumy, akceptácii zmenky alebo proti inému dohodnutému plneniu. Uvedený postup eliminuje z pohľadu predávajúceho riziko z nezaplatenia (kupujúci získa možnosť nakladať s tovarom až po zaplatení), na druhej strane však nerieši riziko prípadného neprevzatia tovaru zo strany obchodného partnera. V prípade, že importér po výzve banky odmietne prevziať dokumenty a uskutočniť dohodnuté plnenie, vznikajú tak vývoznému subjektu značné problémy a dodatočné výdavky spojené s riešením otázky naloženia s tovarom, ktorý sa v tej dobe väčšinou už nachádza v zahraničí (skladné, poistné, prípadná spätná doprava či urýchlené hľadanie náhradného kupca). Z hľadiska zabezpečenia sa exportéra proti rizikám zahraničného obchodu tak dokumentárne inkaso predstavuje určitý medzistupeň medzi nezaistenou hladkou platbou po dodávke a dokumentárnym akreditívom. Naproti tomu importér sa až do okamihu predloženia dokumentov (v tej dobe je už tovar spravidla na ceste alebo dokonca v mieste určenia) môže rozhodnúť, či tovar prijme alebo nie. Z uvedeného súčasne vyplýva, že dovozca nemusí pri tejto platobnej podmienke dlhodobo viazať svoje finančné prostriedky. Jediným rizikom dokumentárneho inkasa z pohľadu kupujúceho je fakt, že skutočnú kvalitu tovaru môže skontrolovať až po zaplatení. Treba si totiž uvedomiť, že zúčastnené banky kontrolujú len formálnu správnosť predložených dokumentov a importér teda nemá absolútnu istotu, či odoslaný tovar skutočne zodpovedá podmienkam kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti možno slovenským dovozcom odporučiť, aby medzi požadované dokumenty zahrnuli aj nejaký druh certifikátu kvality od nezávislej renomovanej inštitúcie. (To isté platí analogicky aj v prípade dokumentárneho akreditívu). Celkovo je zrejmé, že dokumentárne inkaso poskytuje viac výhod dovozcovi než vývozcovi -- z tohto dôvodu sa často uplatňuje vtedy, keď je pozícia kupujúceho na trhu silnejšia než pozícia predávajúceho. Slovenské exportujúce podniky by preto na uvedenú platobnú podmienku mali pristúpiť len vtedy, ak majú do činenia s renomovaným a solventným partnerom, ktorého poznajú z predošlých obchodných stykov a dôverujú mu, a ak sú politické, hospodárske a právne pomery v krajine importéra stabilné a transparentné.
Postup pri platbe prostredníctvom dokumentárneho inkasa
Čo sa týka samotného technického postupu pri platbe prostredníctvom dokumentárneho inkasa, prebieha nasledujúcim spôsobom: Exportér dá svojej banke (vysielajúcej banke) inkasný príkaz a príslušné dokumenty. Inkasný príkaz by mal obsahovať okrem iného názov a adresu importéra, inkasnú sumu, druh a počet predkladaných dokumentov, označenie tovaru, podmienky vydania dokumentov dovozcovi, splatnosť inkasa a pokyny pre prípad neprevzatia dokumentov zo strany importéra. Vysielajúca banka poverí spravidla uskutočnením inkasa korešpondenčnú banku v krajine importéra, ktorej odošle príslušné dokumenty. Korešpondenčná (inkasná, predkladacia) banka následne vyzve importéra, aby uskutočnil dohodnuté plnenie a pokiaľ tak urobí, vydá mu dokumenty oprávňujúceho ho nakladať s tovarom. Podľa dohodnutého plnenia zo strany dovozcu pritom rozlišujeme viacero druhov dokumentárneho inkasa. Kupujúci je najčastejšie povinný zaplatiť inkasnú sumu (d/p -- documents against payment), akceptovať zmenku (d/a -- documents against acceptance) alebo zabezpečiť vydanie bankovej garancie (d/g -- documents against guarantee). Možné sú aj iné alternatívy -- čiastočná platba a akceptácia zmenky, výmena za iné dokumenty (v prípade kompenzačných obchodov) a pod.
Dokumentárny akreditív
Dokumentárny akreditív predstavuje záväzok banky importéra (vystavujúcej banky) konajúcej na základe pokynov importéra (žiadateľa) vyplatiť dohodnutú sumu (prípadne akceptovať či negociovať zmenku) v prospech exportéra (beneficienta, oprávneného) za predpokladu, že sú podmienky akreditívu splnené. Splnenie akreditívnych podmienok zo strany oprávneného (exportéra) pritom spočíva v tom, že v stanovenej lehote (doba platnosti akreditívu) predloží banke dohodnuté dokumenty (dokumenty umožňujúce nakladať s tovarom, osvedčenie o pôvode, poistný certifikát, certifikáty kvality a pod.). Predávajúci tak dopredu vie, že dostane zaplatené, ak splní dohodnuté podmienky a kupujúci si môže byť istý, že platba prebehne len vtedy, ak exportér splní podmienky dokumentárneho akreditívu. Záväzok banky zaplatiť po obdržaní dohodnutých dokumentov zbavuje predávajúceho závislosti od schopnosti a ochoty kupujúceho platiť. Podobne ako dokumentárne inkaso, tak akreditív z hľadiska exportéra eliminuje riziko z nezaplatenia za dodaný tovar. Na rozdiel od dokumentárneho inkasa navyše akreditív zbavuje predávajúceho rizika neprevzatia tovaru zo strany odberateľa. Na druhej strane importér použitím dokumentárneho akreditívu nedosiahne porovnateľné zlepšenie svojej situácie oproti dokumentárnemu inkasu. V oboch prípadoch má totiž zaručené, že platba prebehne len vtedy, ak exportér splní dohodnuté podmienky, t. j. predloží príslušné dokumenty. Navyše sú s dokumentárnym akreditívom spojené vyššie bankové poplatky než pri iných spôsoboch platby, pričom akreditívne výdavky znáša spravidla importér (žiadateľ o akreditív).
Postup pri platení dokumentárnym akreditívom
Samotný postup pri platení akreditívom je v porovnaní s inými platobnými podmienkami pomerne komplikovaný a skladá sa z viacerých fáz:
1. zahrnutie doložky o použití dokumentárneho akreditívu do kúpnej zmluvy,
2. žiadosť importéra o otvorenie akreditívu,
3. otvorenie akreditívu zo strany vystavujúcej banky,
4. použitie akreditívu zo strany beneficienta,
5. preplatenie akreditívu.
Zahrnutie doložky o dokumentárnom akreditíve do kúpnej zmluvy
1. Ak má platba v rámci určitého obchodného prípadu prebehnúť prostredníctvom dokumentárneho akreditívu, treba tento fakt uviesť do kúpnej zmluvy. Najmä z hľadiska exportéra je veľmi dôležité presne a čo najpodrobnejšie stanoviť v kúpnej zmluve jednotlivé akreditívne podmienky (druh, doba platnosti, požadované dokumenty, podmienky dodávky a pod.). Formulovanie akreditívnej doložky v kúpnej zmluve predstavuje pre predávajúceho jedinú možnosť ovplyvniť obsah akreditívu. Následnú žiadosť o otvorenie akreditívu totiž podáva kupujúci, pričom vystavujúca banka je viazaná výlučne jeho pokynmi. V prípade, že otvorený akreditív nezodpovedá dohodnutým podmienkam, má beneficient právo akreditív odmietnuť, prípadne dokonca odstúpiť od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti si slovenskí importéri musia byť vedomí skutočnosti, že niektorí exportéri často zneužívajú túto možnosť ako zámienku na vycúvanie zo zmluvy, ktorá sa pre nich stala medzičasom nezaujímavou (napr. z dôvodu pohybu cien na svetových trhoch). Preto treba slovenským dovozcom dôrazne odporučiť, aby sa pri žiadosti o otvorenie akreditívu dôsledne pridržiavali podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve.
2. Žiadosť importéra o otvorenie akreditívu
Obsahom žiadosti o vystavenie akreditívu je požiadavka kupujúceho na vystavujúcu banku (väčšinou ide o banku so sídlom v štáte importéra), aby sa exportérovi zaviazala, že pri splnení určitých podmienok vykoná platbu v jeho prospech. Vo svojej žiadosti by importér nemal zabudnúť uviesť predovšetkým názov a adresu beneficienta, údaje ohľadne druhu a množstva tovaru, akreditívnu sumu a menu, v ktorej má byť vyplatená, podrobný opis žiadaných dokumentov, údaje týkajúce sa prepravy tovaru (miesto naloženia, dopravná cesta, miesto konečného určenia a pod.), druh dokumentárneho akreditívu (odvolateľný, neodvolateľný), dobu platnosti akreditívu, údaje o zapojení iných bánk (potvrdený, nepotvrdený akreditív a pod.), ako je akreditív použiteľný (platením, odloženým platením, akceptáciou, negociáciou), či je akreditív prevediteľný alebo nie.
3. Otvorenie akreditívu zo strany vystavujúcej banky
Po obdržaní žiadosti vystavujúca banka preskúma podmienky navrhovaného dokumentárneho akreditívu. Vystavujúca banka predovšetkým preskúma, či sú dokumenty požadované v akreditíve zjavne v súlade s podmienkami akreditívu. Ak sa všetky náležitosti ukážu v poriadku, banka vystaví akreditív v prospech beneficienta uvedeného v žiadosti. Následne vystavujúca banka informuje beneficienta, že otvorila v jeho prospech dokumentárny akreditív, pričom ho tiež oboznámi s podmienkami akreditívu. Vo väčšine prípadov zasiela vystavujúca banka oznámenie o otvorení akreditívu na adresu korešpondenčnej banky, ktorá následne informuje oprávneného. Korešpondenčná banka má spravidla sídlo v krajine exportéra a môže vystupovať vo funkcii avizujúcej (len informuje beneficienta o otvorení akreditívu) alebo potvrdzujúcej banky (preberá na seba záväzok vyplatiť oprávnenému stanovenú sumu, ak tento splní akreditívne podmienky). Vzhľadom na to, že v praxi sa občas vyskytujú prípady falošných akreditívov vystavených neexistujúcou bankou, treba slovenským exportérom dôrazne odporúčať, aby v prípade použitia dokumentárneho akreditívu trvali na zapojení korešpondenčnej banky (aspoň avizujúcej, v najlepšom prípade potvrdzujúcej), ktorú dobre poznajú a ku ktorej majú dôveru.
4. Použitie akreditívu zo strany beneficienta
Po prijatí dokumentárneho akreditívu by mal beneficient preskúmať, či sa dokumentárny akreditív javí ako platný dokumentárny akreditív a či druh akreditívu a akreditívne podmienky sú v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy. Ak je všetko v poriadku, exportér odošle tovar a požadované dokumenty predloží banke. Uvedené dokumenty musia byť v súlade s podmienkami akreditívu a zjavne nesmú byť navzájom v rozpore.
5. Preplatenie akreditívu
Po predložení dokumentov korešpondenčná banka skontroluje, či boli splnené podmienky akreditívu. Ak je všetko v poriadku, banka preplatí akreditív (prípadne akceptuje či negociuje zmenku -- v závislosti od druhu akreditívu), dokumenty odošle vystavujúcej banke a požiada ju o preplatenie akreditívnej sumy. Vystavujúca banka tak okamžite alebo neskôr (podľa znenia akreditívu) učiní. Vystavujúca banka potom príslušné dokumenty umožňujúce disponovať s tovarom vydá žiadateľovi, a to po uhradení dlžnej sumy alebo na základe iného dohodnutého spôsobu vyrovnania. Podrobnejšie informácie o zmierňovaní rizík v zahraničnom obchode, nástrojoch platobného styku a dodacích podmienkach sa dozviete v najnovšej aktualizácii odbornej príručky Akciová spoločnosť, jej organizačné a finančné riadenie.