Artróza

¨ Ľudské telo je neuveriteľne dômyselným dielom prírody, zdá sa však, akoby niektoré jeho patenty neboli dotiahnuté. Konce kostí v rôznych kĺbových spojeniach sú pokryté chrupavkou hladkou ako sklo, aby sa nedrali a ľahšie po sebe kĺzali. Táto chrupavka však dostáva výživu iba sprostredkovane, môže vysychať, odumierať a strácať sa. Až polovica päťdesiatročných ľudí má podľa štatistiky kĺbové zmeny. Aké sú najčastejšie chorobné zmeny?
Najčastejším postihnutím sú degeneratívne zmeny na kĺboch, to znamená prejavy artrózy. Artróza je vôbec najčastejšie kĺbové ochorenie, ktoré sa začína často už v druhej, alebo tretej dekáde života. V tomto čase je však často bez vonkajších príznakov. Po štyridsiatom roku života sa odhaduje, že určitým stupňom artrotického postihnutia (najmä tzv. váhonosných kĺbov -- bedrový kĺb, koleno alebo členok) trpí asi 60 % obyvateľstva o po sedemdesiatom roku života sa artróza vyskytuje takmer u každého človeka. Postihnutie mužov a žien je vo všeobecnosti takmer rovnaké, ale v niektorých lokalitách (napr. bedrový kĺb) je postihnutie žien častejšie. Naproti tomu postihnutie u mužov sa začína relatívne skôr.
Normálne kĺby sú pokryté tzv. hyalínovou chrupkou. Majú veľmi nízky koeficient trenia a pri pohybe nevznikajú takmer žiadne oterové častice. Hyalínová chrupka neobsahuje krvné cievy, lymfatické cievy ani nervy. Až 95 % objemu hyalínovej chrupky tvorí voda (70 %), chrupková hmota a vlákna kolagénu (25 %). Kolagén tvorí akúsi sieť vo vnútri chrupky a je zodpovedný za odolnosť chrupky pri namáhaní ťahom. Len necelých 5 % objemu tvoria chrupkové bunky tzv. chondrocyty.
Artrózu rozdeľujeme na primárnu (idiopatickú) a sekundárnu (artróza, ktorá vznikla v dôsledku iného ochorenia).
Primárna artróza je väčšinou generalizovaná, čiastočne i geneticky podmienená. Najčastejšie postihuje drobné kĺby rúk, kde sa vyskytujú podkožné zhrubnutia (tzv. Buchardove a Heberdenove uzlíky), ďalej postihuje chrbticu, najmä kĺby na oblúkoch stavcov, a tiež medzistavcové platničky. Nezriedka však postihuje aj bedrový a kolenný kĺb. Prvé príznaky sa môžu objaviť veľmi skoro, ale priebeh ochorenia je pozvoľný, pomalý, takže pacient si často zhoršenie príznakov uvedomí až pri výraznom obmedzení rozsahu hybnosti.
Sekundárna artróza je výsledkom poškodenia kĺbovej chrupky, najmä chrupkových buniek -- chondrocytov, pri inom ochorení. Vyskytuje sa pri niektorých vrodených ochoreniach, genetických defektoch, infekčných, metabolických a neurologických ochoreniach. Častou príčinou poškodenia chrupky sú aj reumatické ochorenia, úrazy alebo aj profesionálne nadmerné zaťaženie niektorých kĺbov.
Čím signalizuje telo začínajúce problémy s opotrebovaním, alebo postihnutím kĺbu?
Prvým príznakom býva bolesť. Môže postihovať jeden kĺb, pri generalizovanej forme sa môže vyskytovať naraz na niekoľkých kĺboch. Bolesť je spočiatku pozáťažová, pri zhoršení môže byť i pokojová, neskôr i nočná. Typickým znakom artrotickej bolesti je jej vyžarovanie. Napríklad artrotické postihnutie bedrovej chrbtice sa môže prejaviť bolesťami v oblasti bedrového kĺbu. Koxartróza (artróza bedrového kĺbu) môže často začínať ako bolesť stehna a podobne. Ďalším príznakom je obmedzenie rozsahu hybnosti v postihnutom kĺbe. Pri zhoršovaní postihnutia kĺbu môžu byť hmatné, neskôr i počuteľné drásoty, často dochádza k zhrubnutiu reliéfu kĺbu. V neskorých štádiách dochádza aj k vzniku kontraktúr v úľavových polohách. Pretože krajné polohy sú bolestivé, pacient exkurzie do týchto polôh nevykonáva, drží končatinu v polohe, kde je najmenej bolestivá a výsledkom je nemožnosť úplného vystretia alebo skrčenia končatiny, čiže vzniká kontraktúra. V konečných štádiách je chôdza pre bolesť a obmedzenie pohyblivosti kĺbu úplne nemožná.
Okrem starších ľudí, kde ide o tzv. prirodzené opotrebovanie chrupavky, však artróza hrozí aj v dôsledku vrodeného vykĺbenia, nesprávneho držania tela, ale i pri jednostrannom zaťažení v rôznych profesiách. Kto by si mal toto ohrozenie uvedomovať a ako sa mu brániť?
Typickým príkladom je sekundárna artróza bedrového kĺbu po vývojovej dysplázii bedrového kĺbu (v minulosti toto ochorenie bolo nazývané vrodené vykĺbenie bedrových kĺbov) v detstve. Diagnóza dysplastickej koxartrózy je na ortopedických pracoviskách najčastejšou príčinou implantácie umelého bedrového kĺbu v dospelosti. Príčinou je nesprávny biomechanický vývoj bedrového kĺbu, keď je jamka bedrového kĺbu plytčia, strmšia a kongruencia kĺbu nie je dokonalá. Vtedy dochádza na niektorých miestach kĺbov k niekoľkonásobnému preťaženiu a výsledkom je oveľa skoršie opotrebovanie chrupky ako pri normálnom kĺbe. Výskyt starých luxácií a ťažkých dysplázií bedrového kĺbu je dnes našťastie už nižší ako v minulosti vďaka preventívnemu vyšetreniu novorodencov ultrazvukovým alebo röntgenovým vyšetrením.
Čo sa týka profesionálneho postihnutia najčastejšie sú to povolania, kde je výrazné statické zaťaženie a práca je relatívne jednostranná. Typickým príkladom sú baníci, zlievači, robotníci s pneumatickými nástrojmi, vodiči a v neposlednom rade vrcholoví i výkonnostní športovci.
Všetci ľudia s takýmto typom povolania by mali dodržiavať aspoň základné pravidlá prevencie. Spočívajú v udržaní si primeranej telesnej hmotnosti, v pravidelnej relaxácii a rehabilitácii. Pri zaťažení dolných končatín je to najmä bicyklovanie alebo aj stacionárny bicykel. Pri takejto forme rehabilitácie nie sú chrupky staticky zaťažené, pri svalových kontrakciách dochádza k zvýšeniu prekrvenia aj v kĺbových tkanivách, k zvýšenej látkovej výmene a k urýchleniu obnovenia rovnováhy v chrupke. V neposlednom rade je to aj dobrý vplyv na trofiku svalov, ktoré sú často zodpovedné za stabilitu kĺbov, čím sa znižuje pravdepodobnosť úrazov z únavy. V prípade rozvinutých štádií ochorenia je nutné vyhľadať odbornú pomoc ortopéda, prípadne reumatológa. V prípade vyšších štádií ochorenia je nutná komplexná liečba farmakologická, rehabilitácia, v niektorých prípadoch i liečba operačná.
¨Aký môže byť dôsledok neliečených patologických zmien na kĺboch? Aké riešenie poskytuje v tomto smere ortopedická chirurgia?
Dôsledky artrotického postihnutia sú rôzne. V počiatočných štádiách sú to najmä bolesti pri alebo po záťaži, ktoré pacientovi strpčujú život, obmedzujú ho vo fyzických aktivitách. V neskorších štádiách sú bolesti často veľmi výrazné, nezaberajúce na bežnú protibolestivú liečbu. Postupne dochádza k obmedzeniu hybnosti v postihnutých kĺboch, k poruchám funkcie končatín. V posledných rokoch sa do praxe dostali aj lieky ovplyvňujúce samotnú chrupku. Sú to lieky, ktoré môžeme zahrnúť do skupiny chondroprotektív. Z praktického hľadiska ich môžeme rozdeliť podľa liekovej formy na tie, ktoré sa užívajú perorálne vo forme tabliet alebo kapsúl, a tie, ktoré sa aplikujú za prísne sterilných podmienok priamo do kĺbu. Nevyhnutnou súčasťou liečby je pravidelná cielená rehabilitácia, ktorá ovplyvňuje rozsah pohyblivosti, svalovú trofiku, koordináciu vyšších pohybových stereotypov. Rehabilitácia má k dispozícii aj metódy fyzikálnej liečby. Využíva ultrazvuk, elektroliečbu prípadne laser. V neposlednej miere je to aj využitie balneoterapie -- kúpeľnej liečby, masáží, vodoliečby a podobne.
Z praktického hľadiska môžeme operácie na artrotických a preartrotických kĺboch rozdeliť na:
1. preventívne operácie
2. osteochondrálne plastiky
3. osteotómie
4. artroplastiky (sem patria aj implantácie umelých kĺbov)
5. artrodézy
Artroplastiky sú operácie priamo na kĺbe. Dnes drvivú väčšinu artroplastík predstavuje implantácia umelých kĺbov. Keď sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali prvé pokusy s náhradami kĺbov, spočiatku, ako ku všetkému novému, prevládala nedôvera.
Artrodézy sú operácie, pri ktorých sa operačným spôsobom odstránia zvyšky poškodenej chrupky a kĺb sa nechá kostne zrásť. Dôsledkom takejto operácie je odstránenie bolesti, ale aj úplné odstránenie hybnosti v kĺbe.
Ako si človek môže sám chrániť svoje kĺby?
Čiastočne som na túto otázku odpovedal už v prechádzajúcich odpovediach. Prvým predpokladom zdravého kĺbu je jeho správny vývoj ešte pred narodením. Matky by mali myslieť na to, že fajčením, používaním alkoholu, drog, nadmerným pitím kávy a podobne môžu svojmu dieťaťu ublížiť aj v oblasti vývoja osteoartikulárneho aparátu. Vďaka systému pediatrickej kontroly, röntgenového a ultrazvukového vyšetrenia je skríning dysplázií bedrového kĺbu na vysokej úrovni a pravdepodobnosť nezachytenia dieťaťa s dysplastickým kĺbom je relatívne malá. Predpokladom takejto prevencie je však spolupráca matky.
U dospelých je to pravidelná relaxácia, rehabilitácia, bicyklovanie, plávanie, správna výživa s dostatkom bielkovín. V prípade, že sa vyskytnú príznaky artrózy, je potrebné vyhľadať lekára, ktorý sa špecializuje na ochorenia osteoartikulárneho aparátu, v prípade artrózy je to ortopéd alebo reumatológ.