Publicista, historik a vydavateľ Pavel Dvořák v úvode onej knihy píše, že nechápe, ako je možné, že ešte nikdy nevyšla po slovensky. Nevie si predstaviť, že by mohla nechať ľahostajných ľudí, ktorých zaujíma minulosť vlastného národa. On sám sa po prvý raz stretol s Anonymovou kronikou pred vyše štvrťstoročím. Vtedy, keď písal o dejinách starej Nitry a Anonymova kronika má v dejinách tohto mesta nezastupiteľnú úlohu. No nielen v dejinách Nitry. Je to podľa neho jeden z kľúčových prameňov starých slovenských dejín, no Pavel Dvořák ho vtedy musel čítať v takmer storočnom časopiseckom preklade Fraňa Víťazoslava Sasinka. Ten má síce svoje čaro, ale nijaké záruky, že je správny. Lebo raz darmo, bol to preklad nadšeného laika, vlastenca. A to bol pre Dvořáka dôvod siahnuť po starobylej knihe v sprievode vzdelaného historika Mgr. Vincenta Múcsku, PhD., 36-ročného odborného asistenta na Katedre stredovekých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde prednáša všeobecné dejiny stredoveku.
Na okraji budapeštianskeho mestského parku je socha sediaceho muža v mníšskom habite v ruke so stilusom, stredovekým pisárskym náčiním a roztvorenou knihou. Do tváre mu nevidno, má ju skrytú hlboko v kapucni, jej črty sa nedajú rozoznať. Je to socha bezmenného notára kráľa Bela, Anonyma, autora najstaršieho zachovaného spracovania uhorských dejín. Pod názvom Kronika anonymného notára kráľa Bela s podtitulom Gesta Hungarorum (Činy Maďarov) vydalo Dvořákovo Vydavateľstvo Rak v Budmericiach latinský originál Anonymovho diela i Múcskov preklad do slovenčiny, jeho štúdiu k bezmennému notárovi a jeho dielu, poznámky k edícii latinského textu a slovenskému prekladu, bohaté poznámky, pramene a literatúru i menný a miestny register k slovenskému prekladu.
Tomuto pozoruhodnému vydavateľskému počinu Pavla Dvořáka sa dostalo v týchto ocenenia, aké ešte na Slovcensko neprišlo. Jeho Vydavateľstvo Rak získalo Mimoriadnu cenu UNESCO v súťaži o najkrajšiu knihu roku 2001. Práve dnes ju preberá Pavel Dvořák z rúk prezidenta nemeckej komisie pre UNESCO prof. dr. Klausa Hüfnera na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Lipsku. Na slávnosti sa zúčastňuje aj autor diela historik Vincent Múcska a tvorcovia dizajnu publikácie Jakub Dvořák a Juraj Demovič z trnavského štúdia Pergamen. Cenu raz do roka udeľuje nemecká komisia UNESCO v spolupráci s Nadáciou Stiftung Buchkunst na výstave Najkrajšie knihy z celého sveta ako odmenu za vynikajúcu prácu vydavateľov a knižných umelcov. Komisia knihu označila za vynikajúci pokus o premenu špecifických znakov stredovekého rukopisu do modernej asociatívnej knižnej formy. Zaujal ju výber papiera, ktorý je nápadne hrubý a drsný na dotyk, kompaktnosť sadzby, dvojfarebná tlač (červené marginálie a medzititulky), aj typ písma, ktoré zdôrazňuje pocit veľkej historickej vzdialenosti textu. Vydanie jedného z najdôležitejších prameňov uhorských dejín je výrazom porozumenia Slovákov a Maďarov vo vzťahu k spoločnému historickému dedičstvu.
Do Nemecka sa Kronika dostala s kolekciou víťazov súťaže Najkrajšie knihy Slovenska, ktorú usporadúva bratislavská Bibiana. Hoci knihy odchádzajú do zahraničia každoročne, ešte sa nestalo, aby sa niektorá dočkala takého veľkého medzinárodného ohlas, a zrejme sa ešte nikdy nestalo ani to, aby cenu získalo vydavateľstvo také miniatúrne. Vydavateľstvo Rak je vydavateľstvom jedného človeka, sídli v obyčajnom dedinskom dome v Budmericiach pod Malými Karpatmi a podľa Pavla Dvořáka je asi najmenším vydavateľstvom na svete, ale s najlepším tímom spolupracovníkov.
StoryEditor