Porovnanie výsledkov súčasnej a predchádzajúcej vlády v ekonomickej oblasti ukazuje, že počas vlády Vladimíra Mečiara národné hospodárstvo dosahovalo v jednotlivých rokoch aj v priemere vyššie tempá hospodárskeho rastu v porovnaní s vládou Mikuláša Dzurindu. Uviedol to včera podpredseda ANO pre ekonomiku Robert Nemcsics. Kým v rokoch 1995 až 1998 bol priemerný rast HDP 6,3 %, v rokoch 1999 až 2002 to bude len 2,9 %. Podobne je vyššia inflácia aj miera nezamestnanosti, ktorú len čiastočne možno vysvetliť demografickým vývojom, pretože za vlády V. Mečiara rástla zamestnanosť priemerne o 2,8 % ročne, kým počas súčasnej vlády zamestnanosť ročne klesala priemerne o 0,5 %. Pre občanov je podľa ANO nepriaznivý vývoj reálnych miezd. Prakticky rovnaké výsledky sú pri obidvoch vládach v podiele schodku bežného účtu platobnej bilancie (BÚ PB) z HDP (-6,2, resp. -6,9 %). Rozdiel je v tom, že vláda V. Mečiara začínala s prebytkovým BÚ PB a nezodpovednou hospodárskou politikou ho priviedla k hlbokému schodku, súčasná vláda tento zdedený problém nedokázala vyriešiť. Podľa ANO tieto výsledky zdanlivo svedčia o tom, že ekonomická politika vlády V. Mečiara bola úspešnejšia ako politika súčasnej vlády. Toto tvrdenie vyvracia vývoj zahraničného zadlženia, ktorým bol financovaný hospodársky rast. V roku 1995 bolo zahraničné zadlženie na úrovni 5,8 mld. USD, v priebehu štyroch rokov sa zdvojnásobilo na 11,9 mld. USD. Počas vlády M. Dzurindu úroveň zahraničného zadlženia stagnuje a koncom roku 2002 bude podľa odhadu ANO na úrovni 12 mld. USD. Pri prepočte na koruny sa však ukazuje, že následkom zmien kurzu vzrástla zadlženosť na občana z 35-tisíc Sk v roku 1995 na 120-tisíc Sk. Podľa R. Nemcsicsa je tento vývoj dôsledkom toho, že počas pôsobenia súčasnej vlády neprebehli zásadné reformy v hospodárení verejného sektora, ktoré by umožnili odstrániť schodkové hospodárenie štátu, a tým aj zadlžovanie. Vláda zvolila "veľmi nepripravenú" cestu privatizácie strategických podnikov, "nesystémovo" vytvárala podmienky na vstup zahraničných investorov a pokračovala v "neoptimálnom" budovaní infraštruktúry. Za isté pozitíva označil dosiahnutie členstva SR v OECD, zlepšenie ratingu a reštrukturalizáciu bankového sektora, ktorá priniesla zníženie úrokových mier.