Prioritou ministrov školstva členských štátov Európskej únie (EÚ) a asociovaných krajín, ktorí rokujú v Bratislave, je podľa komisárky pre vzdelávanie a kultúru Európskej komisie Viviane Redingovej kvalita, dostupnosť a flexibilita vzdelávania obyvateľov EÚ po celý život. Táto úloha pritom nemá len kultúrny, ale aj ekonomický rozmer. Zvýšenie investícií do vzdelávania len o 1 % znamená podľa V. Redingovej rast produktivity práce až o 6 % a ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú o 30 až 40 % vyššie príjmy ako tí, ktorí dosiahli len základné vzdelanie. Španielska ministerka školstva, kultúry a športu Pilar del Castillová uviedla, že rozvoj vzdelávania v Španielsku znamenal aj zníženie nezamestnanosti a k tomu prispelo aj rozšírenie povinnej školskej dochádzky zo 14 na 16 rokov a rozvoj vysokých škôl. Francisco López Rupérez zase zdôraznil, že ak sa krajina usiluje o ozajstný pokrok, nestačí, aby zabezpečovala len vzdelávanie elity. Zástupkyňa Veľkej Británie, napríklad, uviedla, že ak sa v pomerne blízkej budúcnosti budú chcieť obyvatelia európskych krajín zamestnať, až 8 z 10 ľudí bude musieť mať vysokoškolské vzdelanie. Skúsenosti zo susedného Rakúska zase ukazujú, že v systéme vzdelávania je dôležitá komplexnosť, pretože absencia širokého všeobecnovzdelávacieho záberu môže znamenať, že informaticky zdatná mládež nemusí, napríklad, pri surfovaní po internete rozoznať ozajstné poznatky, povedzme, od reklamy.