Rozpočtová a zahraničnoobchodná nerovnováha a následne reakcia centrálnej banky púta na Slovensku čoraz väčšiu pozornosť. Hoci sa objavili prvé náznaky stabilizácie deficitu zahraničného obchodu, deficit rozpočtu verejnej správy bez zásadných krokov vlády obrat nezaznamená. Vzhľadom na volebný cyklus je otázne, do akej miery môžu vládne strany reálne škrtať výdavky či zvyšovať nepriame dane zhruba tri mesiace pred voľbami. Zvyšovanie nervozity NBS však tiež nie je efektívnym riešením.
Čísla zahraničného obchodu, zverejnené v apríli naznačujú, že práve v úvode spomínaná zahraničnoobchodná nerovnováha sa zrejme dostala do bodu zvratu, a to v pozitívnom zmysle. Aj vďaka pozitívnemu predstihu rastu exportu (+6,5 %) nad rastom importu (+4,1 %) očakávam, že momentálna stabilizácia deficitu zahraničného obchodu by sa mohla v nadchádzajúcich mesiacoch preliať do mierneho zlepšenia. Aprílový deficit 5,8 mld. Sk, hoci stále vysoký, je takmer o 1 miliardu nižší ako v rovnakom období minulého roka a dokonca aj záporné saldo za prvé štyri mesiace tohto roku (25,2 mld. Sk) je už mierne nižšie ako pred rokom. Avšak oživenie v krajinách slovenských najvýznamnejších obchodných partnerov je zatiaľ krehké a ceny ropy nestabilné... Z hľadiska komoditnej štruktúry došlo k zníženiu nominálneho objemu dovozu nerastných surovín pod vplyvom medziročne nižšej ceny ropy, čo umocnila aj silnejšia koruna v apríli. Hoci zverejnené čísla svedčia o určitej stabilizácii, prípadne náznaku zlepšenia, naďalej očakávam, že za celý rok 2002 bude deficit atakovať nominálnu hranicu 100 mld. Sk a dosiahne hodnotu tesne pod 10 % HDP. Je to teda stále vysoký deficit a sprísnenie fiškálnej politiky, resp. obmedzenie vládnej spotreby je naďalej viac ako žiaduce.
Rast zahraničných investícií
Obavy z deficitu zahraničného obchodu nasledovaného deficitom bežného účtu tlmí zatiaľ prílev priamych zahraničných investícií (PZI). Podľa informácií NBS pritiahlo Slovensko vlani PZI vo výške 1,2 mld. USD (5,9 % HDP), čo predstavuje druhú najvyššiu hodnotu v histórii. Hoci samotný objem je slušný, chybičkou krásy je fakt, že predovšetkým privatizačné výnosy sú hybnou silou PZI na Slovensku, zatiaľ čo objem tzv. investícií na zelenej lúke je neuspokojivý.
Hektický vývoj koruny
PZI sú jednou zo zložiek kapitálových tokov, ktoré v podmienkach floatingu ovplyvňujú, pochopiteľne, aj kurz koruny, pričom však motivácia týchto tokov je mnohoraká. Slovenská koruna zažila v posledných týždňoch hektický vývoj. Zatiaľ čo uprostred apríla dosiahla koruna oproti euru svoju historicky najsilnejšiu úroveň, v prvom júnovom týždni sa skĺzla pod hranicu 44 Sk/euro a v prostredí rastúcej nervozity nie je možné vylúčiť ešte slabšie úrovne. Spomínané znehodnotenie ide predovšetkým na vrub domácich politických rizík spojených s voľbami, keďže ekonomické problémy, ktoré na Slovensku pretrvávajú (deficit zahraničného obchodu a rozpočtový deficit), tu boli aj v čase, keď koruna pred mesiacom dosiahla svoje najsilnejšie úrovne. Treba však dodať, že pôvodným spúšťacím mechanizmom bolo zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb centrálnou bankou ako reakcia na neochotu vlády sprísniť fiškálnu politiku a vyhlásenie guvernéra, že NBS nebude intervenovať na úrovniach, ktoré bránila v minulosti. Slabšia koruna je však pre Slovensko určitou výhodou, ktorá môže po určitom čase pomôcť utlmiť pretrvávajúci deficit zahraničného obchodu, najmä vzhľadom na vývoj krížového kurzu euro/USD. Navyše oslabenie domácej meny nahráva konverzii privatizačných príjmov do korún. Napríklad každé znehodnotenie koruny oproti doláru o 10 halierov zvyšuje korunový výnos sumy určenej na dôchodkovú reformu (okolo 1,378 mld. USD) o zhruba 138 mil. Sk. Je preto dôležité, pri akom kurze dôjde ku konverzii privatizačných príjmov. Na druhej strane by potenciálne drahší dovoz mohol priniesť dodatočné inflačné tlaky.
Ceny v historických minimách
V máji si však inflácia, a to tak celkový rast spotrebiteľských cien (3,2 %), ako aj jadrová inflácia (2,1 %), zapísala ďalšie historické minimá. Predovšetkým sezónne zdraženie zeleniny a obuvi, na druhej strane tlmené očakávaným poklesom cien pohonných látok, boli dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi medzimesačný rast cenovej hladiny. Prirodzene, globálne spomalenie a absencia deregulačných krokov sú hlavnými silami, ktoré spôsobujú rekordný pokles dynamiky inflácie na Slovensku.
V nadchádzajúcom období možno očakávať skôr zotrvanie medziročných inflačných hodnôt zhruba na súčasných úrovniach, a to až do augusta, nasledované miernou akceleráciou ku koncu roka. Predpokladám, že rast celkovej cenovej hladiny si zapíše ku koncu roka hodnotu okolo 4,1 %. Avšak v súvislosti s rekordnými úrovňami sa objavilo potenciálne riziko podstrelenia inflačného cieľa za december 2002. Zrejme aj preto NBS slovne umožnila znehodnotenie koruny, čo by do konca roku mohlo pridať nejakú to desatinku na medziročnom raste jadrovej inflácie, aby sa zmestila do intervalu od 3,2 do 4,7 %. V tejto súvislosti zrejme nie je dôvod na ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, keďže nie je v silách NBS eliminovať fiškálne a zahraničnoobchodné riziká cez nastavenie úrokových sadzieb. Tak ako NBS nezmenila kľúčové úrokové sadzby ku koncu mája, očakávam ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni aj v júni, i keď varovné vyhlásenia budú pokračovať. Býva navyše zvykom, že v záujme svojej nestrannosti by nemala centrálna banka meniť menovú politiku tesne pred voľbami. A na druhej strane nemožno ani od vlády očakávať škrty vo výdavkov tesne pred voľbami.
Rozporuplná realita
Reálna ekonomika vykazuje pomerne rozporuplný a nestály vývoj, a to tak v priemyselnej výrobe, ako aj v stavebníctve či maloobchodných tržbách. Najmä výsledky priemyselnej produkcie treba hodnotiť opatrne. Priemyselná produkcia dosiahla za apríl vysoký rast o 7 % (hoci nemožno vylúčiť jeho revíziu smerom nadol) len po slabom raste v predchádzajúcom mesiaci. Obnovenie rastu produkcie vo výrobe dopravných vozidiel a kovov, zrejme ako odraz začínajúceho oživenia v Európe, bolo hybnou silou priaznivého výsledku a je prísľubom pre nadchádzajúci vývoj, i keď vyšší medziročný základ v období máj až júl bude mať tlmiaci účinok. Na druhej strane vďaka technickému faktoru nižšieho medziročného základu sa zmierňuje prepad stavebnej produkcie a za apríl by sa mohla po ôsmich mesiacoch dostať do čiernych čísiel (za prvý štvrťrok 2002 stavebníctvo vykázalo pokles o 3,4 %). Hoci v stavebníctve klesajú reálne mzdy, čo je vzhľadom na vývoj produkcie vcelku pochopiteľné, pokles produktivity práce je ešte nižší, čo nie je práve najlepšia kombinácia. Aj tržby v maloobchode zaznamenali za prvý štvrťrok nestabilný vývoj. Zatiaľ čo v januári narástli medziročne o silných 10 %, v nasledujúcom mesiaci klesli o 2,8 % a za marec sa, naopak, zvýšili o 6,3 %. Avšak práve toto odvetvie spolu so stavebníctvom je charakteristické veľkým podielom tzv. čiernej práce, a tak zamestnanosť v týchto sektoroch je v skutočnosti vyššia ako vykazujú štatistické čísla. Rast maloobchodných tržieb sa prejaví pozitívne v raste spotreby domácností v rámci štruktúry HDP, no keďže spotrebu uspokojuje aj dovoz, druhou stranou mince je tlak na prehĺbenie zahraničnoobchodnej nerovnováhy.
StoryEditor