Na Slovensku je v súčasnosti zaregistrovaných niekoľko stoviek knižných vydavateľstiev. Skutočne veľkých je len pár, len niekoľko z tých menších je známych širšej verejnosti, drvivá väčšina však pôsobí na okraji a ich ročná produkcia predstavuje len niekoľko titulov, resp. žiadny. Hrdinstvom v našich podmienkach je, keď vydavateľ prežije. Existenčným otázkam vydavateľov vo východnej Európe sa vo svojej knihe Marketing vo vydavateľstve (Sofa, 2002) venuje poľský autor Jacek Wlodarczyk. Jeden z jeho kurzov pre vydavateľov sa vlani konal aj na Slovensku, v súčasnosti pracuje ako lektor na Varšavskej univerzite, kde prednáša o manažmente vydavateľskej činnosti. Pred ôsmimi rokmi založil v Poľsku poradenskú spoločnosť pre vydavateľov, ktorej cieľom je vydavateľom poskytovať poradenské služby najmä v oblasti manažmentu, organizácie výroby, predaja a prieskumu trhu. Z tejto praxe vychádza aj jeho kniha Marketing vo vydavateľstve. Otázka v podtitule (Fantázia alebo skutočnosť?) sa v texte premieňa na odpoveď, ktorá podčiarkuje skutočnosť a pranieruje najčastejšie vydavateľské fantázie. Príkladom je napríklad kapitolka o syndróme 8 %. Približne toľko ľudí v Poľsku a okolitých krajinách má vysokoškolské vzdelanie. Zvyčajne ho má aj vydavateľ a väčšina jeho známych, takže vďaka tomuto skresleniu vidí svet zaľudnený čitateľmi bažiacimi po náročných tituloch. Skutočnosť je úplne iná a každý vydavateľ by si ju mal vopred uvedomiť a racionálne sa rozhodnúť, pre aké publikum chce svoje tituly vydávať.
Wlodarczyk v úvode konfrontuje dva základné vydavateľské modely: podľa Francúzov sme odkázaní na model, kde intuícia prevláda nad prieskumom trhu a starostlivý štát chráni tých, ktorým sa aspoň občas podarí spropagovať nejaký bestseller. Na druhej strane stojí anglosaský model, v ktorom marketing a rutinný prieskum pohlcujú obrovskú časť rozpočtu vydavateľstva. Neexistuje údajne titul, ktorý by sa nedal spropagovať. Vydavateľ z východnej Európy sa podľa autora nachádza kdesi uprostred, bez peňazí na propagáciu, marketing a bez starostlivého štátu. Tejto situácii prispôsobuje aj svoje základné rady. V publikácii sa na úvod venuje prvkom vydavateľského marketingu, medzi ktoré zaraďuje výrobok, obal, cenu, propagáciu, obal, miesto ľudí, čas a zisk, v nasledujúcich kapitolách sa im bližšie venuje. Prieskumu trhu okrem štandardných a finančne náročných metód ponúka aj lacnejšie, i keď menej isté spôsoby. Nemusí ísť len o intuíciu (hoci tá pri vydávaní kníh zohráva veľkú úlohu), ale aj o sledovanie situácie a porovnávanie na trhu vydaných titulov (tzv. svokrin prieskum), tzv. bielu špionáž a pod. Sumarizuje základné otázky, ktoré si treba položiť pred vydaním knihy, rozpráva o segmentácii trhu a bežných výskumných technikách. Pri slovenských, graficky nedbalých pomeroch, je mimoriadne dôležitá kapitolka venovaná obalu. Závažným problémom vydavateľov je aj distribúcia, Wlodarczyk predkladá niekoľko základných tipov a upozorňuje na ich výhody aj riziká. V kapitole o propagácii sa venuje základným propagačným nástrojom, od public relations cez reklamu až po účasť na veľtrhoch. Vzhľadom na bežnú veľkosť slovenských vydavateľstiev pôsobia až tragikomicky niektoré kapitoly venované pracovníkom vo vydavateľstve, prax, keď jeden či dvaja ľudia robia prakticky všetko, je tu konfrontovaná s modelom akejsi ideálnej organizácie s množstvom zamestnancov a hierarchickými štruktúrami, na ktorých vrchole sedí generálny riaditeľ, pod ním šéfredaktor a pod., pri každom z nich detailne rozpisuje náplň práce. Kniha napísaná v poľskom prostredí je kultúrne prenosná, jediný problém je v mierke.
StoryEditor