V deň zverejnenia poslednej hodnotiacej správy Európskej komisie desiatim kandidátskym krajinám pred vstupom do Európskej únie, v ktorej Slovensko dostalo štyri vážne varovania, navštívili Bratislavu dvaja členovia Výboru pre európsku integráciu holandského parlamentu -- Jacob van Dijk (koaličná Strana kresťanských demokratov) a Farah Karimiová (opozičná Strana zelených).
"Cieľom návštevy bolo získať určitú predstavu o integračnom procese Slovenska a o oprávnenosti výhrad EK. Vláda sa podľa mňa snažila urobiť čo najviac pre členstvo Slovenska v únii a zhodli sme sa na tom, že väčšinu z výhrad je schopná do termínu vstupu odstrániť. Mám však dojem, že v niektorých oblastiach robí viac než treba," poznamenala Karimiová. Podľa nej sa totiž Slovensko malo zamerať len na plnenie kodanských kritérií. Spolu s van Dijkom sa zhodli na tom, že za rekordne krátky čas od roku 1999 prebrala vláda 80 000 strán acquis communautaure a väčšiu časť aj implementovala, avšak popritom prijala opatrenia, ktoré únia nepožadovala. Obaja mali možnosť svoje obavy predostrieť slovenskej strane počas rokovaní v parlamente a na ministerstve zahraničných vecí.
"Raz alebo dvakrát sme sa napríklad pýtali štátneho tajomníka (ministerstva zahraničných vecí Józsefa) Berényiho, či existuje spojitosť medzi prijatými krokmi v rámci reforiem a potrebnými opatreniami, ktoré sa mali v prístupovom procese splniť. Pán Berényi spojitosť vylúčil," zdôraznil prekvapený van Dijk. Podľa oboch poslancov aj reformy v zdravotníctve či v daňovom systéme prebehli oveľa skôr, než si to únia žiadala. "Mám veľké obavy z toho, že niektorí ľudia to môžu chápať tak, že musia kvôli únii znášať ťažké sociálne dosahy, že je to rozhodnutie Bruselu. Zrejme sa skutočne pravdivo ľuďom nepovedalo, čo sa pre vstup do únie musí urobiť," dodal van Dijk. Slovensko síce dostalo aj mierne varovania v podobe oranžových bodov, medzi ktorými je aj nedostatočné zlaďovanie legislatívy v prípade dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Ale ide skutočne skôr o posilnenie daňovej správy, výberu a kontroly daní a nie ich zvyšovanie v takom krátkom čase.
Pravda, ich návšteva bola aj akýmsi zoznamovacím stretnutím pred tým, než sa v druhej polovici budúceho roku stane Holandsko predsedajúcou krajinou Európskej únie. "Bude to o to ťažšie, že pôjde o prvé prezidentovanie po rozšíení Európskej únie. Zistíme však aspoň, či to bude fungovať," podotkla Karimiová. Veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku Laurent Stokvis je však už konkrétnejší. "Hoci zatiaľ nemám program konkrétnych priorít, medzi ne určite budú patriť diskusie o budúcom rozpočte únie, o otázkach v oblasti medzinárodnej dopravy, ako aj reformovania poľnohospodárstva, ale najmä rozhodnutie, či únia začne s Tureckom prístupové rokovania," vysvetlil veľvyslanec.
StoryEditor