Najväčšie výnosy z trojdaní podľa zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa dosahujú pri transferoch majetku podnikov a spoločností. V súčasnosti si pravdepodobne vláda uvedomila, ktoré diery s nimi môže pokryť a rozhodla sa pre ponechanie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností od nového roku 2004. Rozhodujúci podiel na celkových výnosoch majetkových daní má teda predovšetkým daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Sadzba dane sa podľa pôvodného znenia zákona a tiež aj podľa zákona č. 107/2002 Z. z. pohybovala v intervale od 1 do 20 % v závislosti od príbuzenského pomeru medzi predávajúcim a kupujúcim a tiež v závislosti od celkovej hodnoty prevádzaného majetku. Od nového roku by mala byť jednotná sadzba. V akej podobe ju však parlament schváli, ukáže až čas.
Podľa ostatnej novely zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2003, sa sadzby dane z prevodu a prechodu nehnuteľností pohybujú v rozmedzí od 0,5 % zo základu dane v I. skupine daňovníkov až po 6 % v III. skupine daňovníkov a základu dane nad 7 miliónov slovenských korún. Podstatnú časť výnosov na dani z prevodu tvoria väčšinou transfery podnikového nehnuteľného majetku, prípadne prevody majetku rôznych spoločností v zmysle Obchodného zákonníka.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Na Slovensku bola v minulosti a stále aj je najpopulárnejšou, a teda aj najfrekventovanejšou právnou formou spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka spoločnosť s ručením obmedzeným. Za svoju popularitu vďačí predovšetkým tomu, že na jej založenie je potrebný relatívne nízky objem kapitálu, a hlavne tá skutočnosť, že spoločníci majú obmedzené ručenie za svoje záväzky voči štátnemu rozpočtu a tiež za záväzky vyplývajúce z obchodno-záväzkových vzťahov v porovnaní s ostatnými právnymi formami v zmysle platného Obchodného kódexu. V prípade finančných problémov spoločnosti a odstúpenia posledného, resp. jediného štatutárneho orgánu spoločnosti, Obchodný zákonník neukladal v minulosti žiadnu povinnosť existencie nového štatutára. Spoločnosti sa takýmto spôsobom cieľavedome fakticky právne paralyzovali a ich dlhy zostávali pre ostatných nevymáhateľné. Spoločnosti ďalej existovali, aj keď nevyvíjali žiadne aktivity. Takýto postup sa totiž vyplatil spoločníkom spoločnosti, prípadne jej jedinému spoločníkovi. Uvedené podstatne eliminovala ostatná novela Obchodného zákonníka, zákon č. 500/2002 Z. z., ktorá limitovala vznik ďalších spoločnosti s ručením obmedzeným vo svojich ustanoveniach.
Oslobodenie vkladov nehnuteľností do majetku obchodných spoločností
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktorý bol novelou č. 107/2002 Z. z. zákona zrušený, boli od dane z prevodu nehnuteľností oslobodené vklady nehnuteľností do majetku obchodných spoločností a družstiev, ako aj spätné prevody týchto vkladov do vlastníctva vkladateľov pri zrušení a zániku obchodných spoločností a družstiev. Práve toto ustanovenie zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov využívali v minulosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri zistení, že spoločnosť má finančné problémy, a že teda nebude môcť splniť svoje záväzky. Niektoré spoločnosti sa už s takýmto úmyslom zakladali. Nehnuteľný majetok sa urýchlene previedol na inú novo vzniknutú spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, samozrejme, bez platenia dane z prevodu nehnuteľností. Záväzky pôvodnej spoločnosti vrátane daňových, na ktorých majú práve podľa štatistík nedoplatky spoločnosti s ručením obmedzeným prevažný podiel, zostávali ležať ladom.
Novela č. 107/2002 Z. z. zaviedla zdaňovanie vkladov nehnuteľností
Uvedené odstránila od 1. apríla 2002 novela zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že podľa § 8 ods. 1 písmena e) je daňovníkom dane z prevodu a prechodu aj spoločník obchodnej spoločnosti alebo člen družstva pri vkladoch nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev. Štátny rozpočet prišiel v minulosti o nemalé finančné prostriedky na strane príjmov za obdobie od roku 1993 do roku 2001, keď sa v podstate takýmto spôsobom tvorila kapitálotvorná vrstva Slovenska. V prvej verzii zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platnej do 29. apríla 1993 sa vklady nehnuteľností do majetku obchodných spoločnosti zdaňovali. Uvedené ustanovenie bolo však v platnosti necelé štyri mesiace. Pri prevode nehnuteľností je základom dane dohodnutá cena minimálne úradná cena prevádzanej nehnuteľnosti zistená podľa Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. V prípade, že je dohodnutá cena vyššia ako cena úradná, potom je základom dane cena dohodou. Postup výpočtu úradnej ceny podľa všeobecne záväzného právneho predpisu pri prevode a prechode nehnuteľností sa aplikuje na účely zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a tiež na účely vyberania správnych poplatkov podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov pri povoľovaní zápisov do katastra nehnuteľnosti podľa platného Katastrálneho zákona.