Svetové hospodárstvo malo od vlaňajšej správy veľa problémov. Zotavenie dôvery a mierny vzostup aktivity v USA a Japonsku brzdila nepriaznivá situácia v Európe, a to všetko sa dialo na pozadí pretrvávajúcej neistoty v súvislosti s medzinárodnou politickou a bezpečnostnou situáciou. Svet vstúpil do roku 2003 s mnohými nevyriešenými problémami z predchádzajúcich dvoch rokov, ako je boj proti terorizmu a neustále hľadanie možností zachovania mierového procesu na Blízkom východe.
Dôvera podnikov bola nízka najmä v dôsledku vojny v Iraku a hlučných politických diskusií, ktoré jej predchádzali. Práve spoločnosti a prieskum mienky ich najvyšších predstaviteľov sa stali jedným zo základných pilierov najnovšej správy WEF. Správa porovnáva situáciu vo vybraných krajinách z dvoch hľadísk: vo forme indexu konkurencieschopnosti hospodárskeho rastu (GCI) a indexu konkurencieschopnosti podnikov (BCI).
GCI analyzuje potenciál krajín udržať hospodársky rast v stredno- a dlhodobom horizonte. Jeho základom je súčasné chápanie hlavných faktorov v komplexnom procese hospodárskeho rastu a rozvoja. Index sumarizuje rad inštitúcií, politík a mechanizmov, ktoré určujú rast vo vybraných krajinách.
Index sa zakladá na troch základných úvahách. Prvá hovorí o tom, že proces hospodárskeho rastu je možné analyzovať podľa makroekonomických podmienok, kvality štátnych inštitúcií a technológie. Druhým pilierom sú štátne inštitúcie. V trhovej ekonomike bohatstvo produkujú súkromné spoločnosti, no tie zas často musia prichádzať do styku so štátnymi inštitúciami. Tretím faktorom je technologický pokrok, ktorý sa podľa najnovších poznatkov stal výrazným zdrojom dlhodobého hospodárskeho rastu.
Druhú časť správy tvorí index konkurencieschopnosti podnikov. Politická a sociálna stabilita, zdravé inštitúcie a makroekonomická politika vytvárajú potenciál na zvyšovanie životnej úrovne. Bohatstvo sa však vytvára na mikroekonomickej úrovni, čiže závisí od schopnosti spoločností efektívne produkovať hodnotný tovar a služby. Jedine tento spôsob umožní krajine zvyšovať mzdy a dosiahnuť návratnosť kapitálu, potrebnú pre ďalšie investície.
Základom BCI sú dve oblasti: spôsob konkurovania dcérskych firiem zahraničných spoločností v danej krajine a kvalita podnikateľského prostredia. Produktivitu krajiny určuje produktivita spoločností. Národné hospodárstvo nemôže byť konkurencieschopné, ak nie sú konkurencieschopné domáce alebo zahraničné firmy v danej krajine. Spoločnosti s vyššou produktivitou zároveň vyžadujú kvalifikovanejšiu pracovnú silu, lepšie informácie, efektívnejšie politické procesy, kvalitnejšiu infraštruktúru a dodávateľov, modernejšie výskumné ústavy a okrem iného aj vyšší konkurenčný tlak. Práve to sa WEF pokúša zohľadniť vo svojom BCI.
| Konkurencieschopnosť vybraných krajín | |||
| GCI | BCI | ||
|
Krajina |
Poradie |
Krajina |
Poradie |
| Fínsko |
1 |
Fínsko |
1 |
| USA |
2 |
USA |
2 |
| Švédsko |
3 |
Švédsko |
3 |
| Dánsko |
4 |
Dánsko |
4 |
| Taiwan |
5 |
Nemecko |
5 |
| Singapur |
6 |
Británia |
6 |
| Švajčiarsko |
7 |
Švajčiarsko |
7 |
| Island |
8 |
Singapur |
8 |
| Nórsko |
9 |
Holandsko |
9 |
| Austrália |
10 |
Francúzsko |
10 |
| Malta |
19 |
Estónsko |
28 |
| Estónsko |
22 |
Lotyšsko |
29 |
| Slovinsko |
31 |
Slovinsko |
30 |
| Maďarsko |
33 |
Česká republika |
35 |
| Lotyšsko |
37 |
Maďarsko |
38 |
| Česká republika |
39 |
Litva |
40 |
| Litva |
40 |
Malta |
42 |
| Slovensko |
43 |
Slovensko |
43 |
| Poľsko |
45 |
Poľsko |
47 |
| Zdroj: WEF | |||