Sapkowski si vo Veži bláznov plní chlapčenské sny

Citovanému priaznivcovi "kráľa poľskej fantasy"sa nepáči čarodejnícka scéna, kde mladý pár lieta krajom sediac na lavičke. Sapkowského knihu vydal v slovenčine Slovart pod názvom Veža bláznov. Kniha sa ako veľmi príjemné prekvapenie na trhu objavila pár dní pred koncom minulého roku vo vynikajúcom preklade Karola Chmela - muža, bez ktorého by sme o aktuálnom dianí v poľskej literatúry nemali ani potuchy.
Sapkowski vo Veži bláznov ustupuje od "fantasy" a približuje sa k strednému prúdu, aj keď v mnohom zostáva verný svojej minulosti: na stranách románu nájdeme mnohé magické a fantastické výjavy, občas niekto levituje, čaruje či vyvoláva démonov. Kánon fantastickej literatúry porušuje najmä tým, že sa neunúva s písaním ďalšieho príbehu boja číreho dobra proti ešte čírejšiemu zlu, ale stačia mu postavy sympatické (najmä preto, lebo je dej podávaný z ich pohľadu) a postavy menej sympatické, ktoré majú smolu v tom, že sú iba epizodické alebo sa (väčšinou spravodlivo) nahnevali na hlavných protagonistov románu.
Dej sa odohráva v roku 1425 až v podozrivo preľudnenom Sliezsku, kde katolícku vieru z juhu ohrozujú odbojní husiti a inkvizícia má ruky plné práce s mučením a so slávnostným škvarením heretikov. Ján Hus to už má za sebou, na onen svet sa už pobral aj Ján Žižka a Boží bojovníci si navzájom nerozumejú natoľko, až sa ich myšlienka rozdrobuje medzi sirotkov, táboritov a málo radikálnych kališníkov. Ako to poznáme z mnohých iných skúseností, obraz krajiny býva za hranicami značne skreslený a zjednodušený, čo husitom pomáha udržiavať zdanie neohrozenej sily, ktorá čoskoro "prevalcuje" celú Európu.
Hlavnou postavou je mladý študent medicíny, priaznivec mágie a cudzoložník Reinmar z Bielawy zvaný Reynevan, ktorého spočiatku prenasledujú iba preto, že liezol do obsadenej postele a mýlil si príležitostný sex s osudovou láskou. Na úteku sa k nemu postupne pridávajú ďalší dvaja spoločníci, trestaný mních Šarlej a neskôr aj kláštorný blázon Samson Medík, do ktorého pri bizarnom vyháňaní diabla pri prekrížení astrálnych svetov vstúpi neznáma pologeniálna duša. V knihe sa stále opakuje jeden druh dramatických situácií produkovaný jedným druhom nebezpečenstva - utečencov postupne naháňajú takmer všetci, s ktorými sa stretli, pretože autor inak veľmi inteligentnému Reynevanovi prisúdil pomerne idiotské správanie a náchylnosť na vyvolávanie konfliktov. Reynevan je taký najmä preto, lebo ide o literárnu postavu, pre ktorú je 500-stranová Veža bláznov iba štartovacou plochou na plánovaný druhý a tretí diel. V prvej časti sa v jeho živote objavia dve dôležité ženy, z knihy sa takmer vytráca motív záhadných vrahov, ktorý si Sapkowski pravdepodobne šetrí na ďalšie pokračovania.
Veža bláznov je dobrodružný historický román, okrem fantazijných prvkov v ňom nájdeme aj inšpiráciu stredovekými rytierskymi románmi, podobne ako v Donovi Quijotovi sa začína každá kapitola krátkym sumárom napísaným v archaickom štýle. "Kapitola trinásta, v ktorej po odchode z benediktínskeho kláštora Šarlej vysvetľuje Reynevanovi svoju životnú filozofiu, zredukovanú - zjednodušene - na tézu, že postačia spustené nohavice a chvíľková nepozornosť, a hneď sa ti nejaký nežičlivec dostane do zadku. O chvíľu život potvrdí tieto explikácie v celej ich šírke a v každom detaile." Sapkowskému už tradične nechýba hravosť a vtip, "humor po prostu wyborny" (iný citát zo spomínanej diskusie) má napríklad podobu starého čarodejníka sledovaného inkvizíciou, ktorý sa za poskytnutie ochrany dáva sexuálne vydierať od nepríťažlivej a prestarnutej pani hradu.
Sapkowski sa pohral nielen s osudmi svojich hrdinov, ale aj s vlastnými túžbami po napätí a nebezpečenstve, ktoré v mužoch zvyčajne ožívajú ešte pred nástupom puberty. Zároveň sa pohral (miestami veľmi voľne) s historickými reáliami a množstvom citácií zo stredovekej literatúry. Ako uvádza informácia na obálke knihy, Veža bláznov sa dostala medzi dvadsiatku titulov kandidujúcich na prestížnu poľskú literárnu cenu Niké. Predstava, že sa v Poľsku ročne objaví dvadsať iných titulov podobnej kvality, v nás môže vyvolávať oprávnenú závisť a špekulácie, prečo u nás ani jeden.