Pre podnikateľský sektor bude plyn od januára drahší o 19 %. Forma, akou ministerstvo financií tento politický rámec naplnilo, je zaujímavá. Určilo maximálne ceny plynu na podnikateľské účely pre sedem sadzieb, zároveň tak zaviedlo tri nové sadzby, hoci to mohli urobiť plynári -- SPP, a. s., i keď cenová diferencia medzi týmito sadzbami je minimálna -- asi dve percentá. Veľkí odberatelia môžu namietať, že platia prakticky rovnakú cenu za kubický meter ako odberateľ s tisíckrát nižším odberom. Pri tovaroch, ale aj iných energiách je to protitrhové. Takúto prax už viackrát kritizoval Jozef Kollár, šéf a spolumajiteľ Dusla Šaľa. Je najväčším spotrebiteľom plynu na Slovensku, vyrába z neho čpavok -- základnú surovinu na výrobu minerálnych hnojív. Pre SPP prevádzka prípojky k Duslu (odbočuje z neďalekého tranzitného plynovodu) stojí oveľa menej ako pre iných odberateľov v prepočte na odobratý kubík plynu. Treba povedať otvorene aj nepríjemné: cena plynu pre priemysel aj po zvýšení o 19 % je stále asi o 20 % nižšia, ako sú náklady na nákup plynu a na jeho distribúciu. Ceny plynu pre obyvateľstvo sa v tomto volebnom cykle nezvyšujú, pretože občania majú pocítiť pozitíva transformácie, tak to vyhlásil v lete premiér Mikuláš Dzurinda. Naše ceny plynu pre domácnosti sú oproti Česku asi o 50 % nižšie, a to bez značného kurzového rozdielu. Plynárenský priemysel tak živí mnohé domácnosti, a čo je ešte horšie, aj časť priemyslu. Preto práve priemyselníci stoja v pozadí politikov, ktorí predkladajú iné (podielové) recepty na privatizáciu SPP.