V posledných dňoch sa prehlbuje konflikt medzi Maďarskou národnou bankou, ktorú podporuje Európska centrálna banka, a vládnou Socialistickou stranou. Kabinet premiéra Ferenca Gyurcsányho totiž začiatkom týždňa schválil zvýšenie počtu členov bankovej rady centrálnej banky, ktorá rozhoduje o výške úrokov u našich južných susedov. Opozícia hlasovanie ignorovala, pretože okrem rozšírenia rady dôjde aj k zmene systému ich nominácie, ktorý sa podľa guvernéra MNB Zsigmonda Járaiho spolitizuje.
Návrh zákona prešiel parlamentom presne mesiac po tom, čo Európska komisia a ECB v pravidelnej dvojročnej správe hodnotili krajiny uchádzajúce sa o vstup do Európskej menovej únie. Ako jednu z najdôležitejších podmienok vtedy vyzdvihli prijímanie zákonov upevňujúcich nezávislosť centrálnych bánk. Práve preto ECB v úvode novembra otvorene spochybnila návrh zákona, ktorý sa chystal rozšíriť bankovú radu z 9 na 13 členov. Šiestich z nich, teda takmer polovicu, mal nominovať predseda vlády. Návrh, ktorí prešiel pondelkovým hlasovaním, rozšíril radu z 9 na "iba" 11 členov. Dodatok umožní premiérovi vymenovať 4 z nich. Zároveň obmedzuje obsadzovanie postov v bankovej rade viceprezidentmi MNB. Ich počet sa zníži z 3 na 1. V bankovej rade môžu zotrvať do vypršania mandátu v roku 2007. Centrálna banka považuje zákon za krok k obmedzeniu svojej nezávislosti a snahu vlády kontrolovať fiškálnu aj menovú politiku. Na tlačovej konferencii prezident MNB Zsigmond Járai dodatok k zákonu označil za hanbu a predpokladá, že jeho uplatneniu bude predchádzať verdikt Ústavného súdu alebo Európskeho súdu.
V prípade, že by vláda získala do rúk nástroj na ovplyvňovanie výšky diskontnej úrokovej sadzby, mohla by ho zneužívať na lacnejší prístup k úverom, zároveň by mohla používať menovú politiku ako populistický nástroj na sprístupnenie úverov širšej verejnosti, čo by viedlo k nekontrolovateľnej inflácii. Lacné úvery a vyšší disponibilný príjem by zvýšili dopytotvorné tlaky a obnovili hrozbu vysokej inflácie. Tá dosiahla v roku 1995 rekord 35 %. V máji tohto roku zaznamenala vrchol 7,6 %, minulý mesiac stúpla medzimesačne o 0,5 % a medziročne o 6,3 %, čo umožnilo MNB znížiť úroky v októbri a novembri po 0,5 percentuálneho bodu na 10 %. Je to jedna z najvyšších úrokových sadzieb v EÚ, čo sa nepáči maďarským socialistom. Na druhej strane, podľa prezidenta MNB do konca budúceho roka by mohla klesnúť na 8,5 %. Opatrnú menovú politiku Járai presadzuje ako protiváhu kritizovanej expanzívnej fiškálnej politiky. Premiér Gyurcsány pred nástupom do úradu oznámil úmysel znížiť strednú 26-percentnú sadzbu dane z príjmu. Na vykompenzovanie plánoval zvýšiť dane z dividend z pôvodných 20 na 25 %, ako aj znížiť daňové a sociálne výhody pre bohatých. Obmedzenie nezávislosti MNB a zvyšovanie dividend má nepriaznivý vplyv na prítok zahraničných investícií.