| Získať hodinu z nabitého programu šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana nie je jednoduché. Snažili sme sa o to celú jeseň, v závere minulého roka sa však uskutočnili summity NATO a EÚ a minister jednoducho ani pri najlepšej vôli nemal čas. Rozhovor sa nakoniec uskutočnil až tesne pred Vianocami. Do pracovne ministra sme vkročili v piatok popoludní, keď väčšina ľudí finišovala v prípravách na sviatky. Privítal nás nezvyčajným pozdravom: "Meliem z posledného." O chvíľu už na ňom nebolo žiadnu únavu badať. Keď ste na jeseň minulého roka druhý raz nastupovali do úradu, povedali ste, že ministerstvo zahraničia sa bude riadiť politikou "primeranosti", lebo malá krajina, akou je Slovensko, sa nestane väčšou, keď bude hlučná. Slovenskej diplomacii mnohí vyčítajú, že nemá zadefinované postoje k niektorým témam, okrem iného aj k budúcej podobe Európskej únie. Na ktorú stranu sa v tejto debate postaví Slovensko, bude za federálnu Európu alebo Európu národov? - No, to je neférové obvinenie nášho ministerstva, že k tejto otázke nemá jednoznačné stanovisko. Nikto ho nemá. Tá diskusia teraz iba prebieha, je to príliš široká a zložitá problematika na to, aby sa v nej dosiahol konsenzus. Navyše, zo strany EÚ sme boli vyzývaní, aby sme sa neponáhľali so závermi a s jednoznačnými stanoviskami. V našom národnom Konvente ministerstvo zahraničia predložilo svoj pohľad, že Slovensko ako malý štát má záujem, aby zostalo čo najviac kompetencií pre jednotlivé členské štáty únie. Nechceme jeden európsky superštát, ale sme za to, aby si štáty vyriešili sami tie veci, ktoré si dokážu sami vyriešiť vo svoj prospech. Sme za to, aby okruch takýchto otázok bol čo najširší. Aká je pozícia Slovenska v irackej otázke? Zatiaľ sme nepočuli konkrétne vyjadrenia o tom, ako sa zachováme v prípade vojny v Iraku. - Vždy sme tvrdili, že treba riešiť najprv zásadnú otázku: Má Husajnov režim zbrane hromadného ničenia? Spolu s odpoveďou na túto otázku treba definovať skutočnú situáciu v Iraku a nájsť riešenie, ktoré znemožní použitie a vývoj týchto zbraní tamojším režimom. O tom to celé je. Otázka, ako sa to dosiahne, síce nie je menej dôležitá, ale v prvom rade ide o to, aby bol región zbavený potenciálnej hrozby zo strany Iraku. Až na základe správy zbrojných inšpektorov OSN, ktorí v Iraku pôsobia, Bezpečnostná rada určí ďalší postup. Ak Irak nevyvráti podozrenia, že vlastní zbrane hromadného ničenia, alebo poruší rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, potom podporíme všetky kroky, ktoré medzinárodné spoločenstvo prijme. Sme teda pripravení ísť bojovať do Iraku? - O to nás nikto nežiada a takto otázka nestojí. Možno to ani nebude potrebné. Jedna z taktík Spojených štátov je vytvoriť taký veľký nátlak, ktorý už sám osebe možno dokáže priniesť riešenie. Také prípady sa už stali. Ale ak by si situácia v Iraku predsa len vyžiadala ozbrojený zásah, tak nepredpokladám, že Slovensko bude požiadané, aby sa na ňom zúčastnilo. Dokonca som o tom presvedčený. Podľa toho, čo vieme z rozhovorov s našimi partnermi, tak by sme sa skôr zúčastnili na obnove Iraku či rekonštrukcii demokratického systému v krajine. Niektorí analytici tvrdia, že noví členovia NATO budú silne proamerickí z vďaky za to, čo USA pre rozšírenie aliancie urobili. Kde je teda naše miesto - na strane Európy, alebo na strane USA? - Na obidvoch. Možno však objektívne očakávať, že noví členovia aliancie budú pôsobiť na udržanie väčšej súdržnosti euroatlantického spojenectva. Určite medzi nimi nebudú štáty, ktoré by nabádali na posilnenie postavenia európskych členov, ako to napríklad tradične robí Francúzsko. Takéto pôsobenie nových členov bude pre alianciu prínosom, bude to v jej záujme. Ak má NATO dobre fungovať, tak ho treba upevňovať. Prejdime k bližšej téme. Už vyše roka otravuje slovensko-maďarské vzťahy téma maďarského krajanského zákona. Na stranu Slovenska sa postavila EÚ i ďalšie európske organizácie, zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách však Budapešť odmieta zrušiť. Slovensko pritvrdilo voči Maďarsku v závere minulého roka. Prečo až teraz? - Od samého začiatku sme tvrdili, že máme dve výhrady: cudzí zákon nemôže platiť na našom území a nemôžu vznikať právne záväzky medzi vládou jednej krajiny a občanmi druhej krajiny. To je neprijateľné. V minulosti sme k tejto záležitosti pristupovali skôr diskrétne a európske inštitúcie sme o probléme dobre informovali. Ich stanovisko vtedy bolo: dohodnite sa medzi sebou. Takéto rady sme odmietali, pretože Slovensko na tom nie je rovnako ako Maďarsko. My sme tento problém nespôsobili, my sme ten zákon neprijali, a tak nám nemožno hovoriť, že sa máme dohodnúť. Oni si prijali zákon a oni ho teda aj majú upraviť tak, aby s ním nemali problém. Sme ochotní rokovať o podpore maďarskej menšiny, ale nie tak, že budeme hovoriť o internom maďarskom zákone. Je pravda, že teraz sa o probléme začalo hovoriť intenzívnejšie. Po vlaňajších maďarských voľbách sme čakali, že s príchodom novej vlády dôjde v tejto otázke k ďalšiemu vývoju. Prvé signály z Budapešti boli pozitívne, ale postupne sa ukazovalo, že k výraznejšiemu posunu nedôjde. Pri stretnutí s premiérom Péterom Medgyessym predseda vlády Mikuláš Dzurinda v Budapešti zopakoval rovnaké výhrady k maďarskému zákonu, že ani jeho pripravená novela nám nevyhovuje a rokovania o nej nepovažujeme za osožné. Nechceme však stále odmietať snahu maďarskej vlády starať sa o svojich krajanov, to je legitímna snaha, ale tvrdíme, že nie formou takéhoto zákona. Sme ochotní o tom rokovať v rámci už existujúcich bilaterálnych inštitúcií. Na základe medzištátnej zmluvy z roku 1995 boli vytvorené zmiešané komisie a jedna z nich sa zaoberá záležitosťami národnostných menšín. Na jej pôde sme ochotní rokovať, akým spôsobom bude Budapešť pomáhať svojim krajanom žijúcim na Slovensku. Vždy sme tvrdili, že si vieme predstaviť pomoc inštitúciám, ale nie priamo osobám. Po vystúpení premiéra Dzurindu aj európske inštitúcie svoje výhrady Budapešti začali prezentovať otvorenejšie. Už aj ony videli, že nemôžu stále hovoriť "dohodnite sa", ale že treba vyjadriť, aké sú európske normy pre tento problém. Preto komisár pre rozšírenie Günter Verheugen napísal list premiérovi Medgyessymu, v ktorom hovorí, čo by bolo z hľadiska všeobecne platných európskych noriem prijateľné. Premiér Dzurinda v Budapešti reagoval na prvý návrh novelizácie maďarského zákona. O pár týždňov však Maďarsko prezentovalo Rumunsku inú novelizáciu a podľa agentúrnych správ Bukurešť tento návrh akceptovala. - Pokiaľ viem, Rumunsko súhlas nevyjadrilo. Maďari v Bukurešti prezentovali sedem princípov novelizácie, ktoré sú už odrazom Verheugenovho listu. Šéfovia diplomacií Maďarska a Rumunska o tom rokovali, Bukurešť však otvorene nesúhlasila. Budapešť prezentovala iba sedem princípov, nejde teda o novelu. Princípy, to je len papier, kde sú napísané. Ja osobne dávam prednosť tomu, keby som videl text tohto novelizovaného zákona. Vy sa môžete dohodnúť na princípoch, ale ešte neviete, ako to váš kolega zakomponuje do toho zákona. Výklad princípov môže byť rozdielny. Rokovania o tom vidím ako dôležité, ale nie rozhodujúce. Našu pozíciu možno vyjadriť jedným slovom - čakáme. Slovensko stále opakuje, že je to maďarský problém. Ste si však istý, že sa tento zákon na našom území naozaj, nelegálne, neuplatňuje? - Nevieme o tom, že by maďarská vláda posielala finančné podpory rodinám na Slovensku. V Nitre však existuje Hnutie za spoločné ciele, pri ktorom je podozrenie, že nekoná v súlade s našimi zákonmi. Zatiaľ však vyšetrovanie nič také neukázalo. Podľa mojich informácií sa teda maďarský zákon na našom území neuplatňuje. Po decembrovom summite EÚ v Kodani sa v českej, ale i maďarskej tlači objavili vyhlásenia politikov, že Vyšehradská štvorka sklamala. Vraj každá krajina sa rozhodla pri rokovaniach s úniou ísť na vlastnú päsť, a preto si tieto štyri krajiny od EÚ vydobyli menej peňazí ako skutočne mohli. Prečo V4 v Kodani nedržala spolu? - To mi nahrávate touto otázkou... V Kodani išlo o zlomové stretnutie, ktoré určilo postavenie každej krajiny v budúcej Európskej únii. Slovensko ako predsednícka krajina svoju úlohu zohralo na výbornú. Na začiatku kodanského summitu v piatok poľská delegácia požiadala, aby premiér Dzurinda zvolal zasadnutie V4 na pol tretiu popoludní. Potom prišli Česi a Maďari s tým, že by sme sa mali stretnúť. Premiér Dzurinda teda zvolal zasadnutie Vyšehradskej štvorky, prišli však iba tri štáty: Slovensko, Česko a Maďarsko. Poliaci odkázali, že oni neprídu, lebo už rokujú. Pobrali sa vlastnou cestou. Dohodli sme sa, že požiadame ešte o jedno prijatie u dánskeho premiéra Rasmussena a budeme žiadať navŕšenie prostriedkov od EÚ pre nových členov. Šéf maďarskej diplomacie Kovács odišiel ako emisár požiadať o to stretnutie. My sme čakali, debatovali a dohodli sa, že český vyjednávač Telička bude prezentovať naše spoločné stanovisko. Dlho sa nič nedialo, Kovács prišiel s tým, že máme čakať. Naraz česká delegácia vstala a niekam utekala, a bolo po nej. Zostali sme dvaja. Rasmussen pozval českú delegáciu, niečo im ponúkol a oni to prijali. Zabudli, že tam sú ešte dvaja kolegovia, s ktorými chceli ísť spoločne. Teda ak Česi hovoria, že V4 nefungovala, tak kvôli nim! Poliaci išli od rána svojou cestou, aj nám to povedali, a Česi sa tiež rozhodli rokovať samostatne s dánskym predsedníctvom. Jedine my a Maďari sme zostali spolu dokonca a snažili sme sa niečo urobiť. Myslím si, že toto bola zlomová situácia, kde naozaj išiel bojovať sám za seba. Myslím si, že keby sme rokovali spoločne ako V4, tak možno aj Poliaci si mohli vyrokovať viac. Tá šanca tu bola. Myslíte, že prežije V4 vstup jej členov do EÚ? - Myslím si, že ani po skúsenosti z Kodane neoslabne záujem o fungovanie vyšehradskej spolupráce. Niekoľkokrát do roka sa stretávajú prezidenti, premiéri, ministri obrany, vnútra, školstva, kultúry... Hoci V4 nemá nejakú oficiálnu štruktúru či sekretariát, o to je tá spolupráca cennejšia, že funguje na základe prirodzenej vôle. Vyšehradskú štvorku dnes vnímajú aj Američania, aj európske krajiny, a preto je v záujme jej členov, aby fungovala naďalej. V EÚ sa presadí len ten, kto má silnejší hlas alebo lepšiu rokovaciu pozíciu. V únii dochádza k stretom medzi malými a veľkými krajinami, je to prirodzené. Keď sa v nej budeme chcieť presadiť, tak by sme mali držať spolu. V4 by som teda ešte neodpisoval. Na začiatku vášho druhého funkčného obdobia došlo k prerozdeleniu kompetencií medzi štátnymi tajomníkmi. Celú agendu EÚ mal predtým na starosti Ján Figeľ, po novom je teraz rozdelená na politickú a ekonomickú časť. Politickú časť má na starosti štátny tajomník Ivan Korčok a ekonomickú József Berényi. Nemôže to spôsobiť nejaké problémy? - Kompetenčný zákon hovorí, že minister je zodpovedný za chod ministerstva, že on rozhoduje o tom, kto bude mať aké kompetencie. To je teraz na našom ministerstve citlivá otázka. Pán Berényi je držiteľ preukazu zahraničného Maďara a je aj v jeho záujme, aby niektoré otázky patrili do kompetencie pána Korčoka. Slovensko-maďarské vzťahy patria pod pána Korčoka, ale pán Berényi má na starosti aj odbor medzinárodno-právnych záležitostí, ktorý vypracúva podklady napríklad aj k maďarskému krajanskému zákonu. - Na to u nás existuje pracovná skupina na čele s pánom Mojžitom. On je zodpovedný za problematiku zákona o zahraničných Maďaroch a je aj spolupredsedom slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín. To sa jednoducho nedá urobiť tak, aby sa k pánu Berényimu nič nedostalo... To nechceme robiť, bolo by to prehnané. So Stranou maďarskej koalície som si ešte pred príchodom pána Berényiho na ministerstvo vydiskutoval, že je to citlivá otázka a zariadi to tak, aby ministerstvo mohlo v pokoji plniť svoje úlohy v záujme Slovenska. Vyzerá to však, že s pánom Berényim si nie vždy rozumiete. Vyslovil sa napríklad za inštitucionalizáciu V4. Viackrát ste museli jeho vyjadrenia uvádzať na pravú mieru... - Návrh na inštitucionalizáciu V4 predniesol na tlačovej konferencii SMK a už sme si vysvetlili, že nie je dobré, ak sa minister dozvedá o návrhoch svojho podriadeného z médií. My sme síce o tom predtým hovorili, ale nepovedal mi, že s tým pôjde na tlačovú konferenciu. Zatiaľ však nedošlo k nejakým problémom. Pán Berényi na ministerstve začína a keď sa hlbšie ponorí do práce ministerstva, tak bude platnou posilou. V poslednom čase klesá podpora verejnosti pre vstup Slovenska do EÚ. Plánuje ministerstvo rozbehnúť nejakú informačnú kampaň? - Akí ste vy novinári nároční. To je hrozné, tak nás bičujete... Keď išli Rakúšania do referenda o vstupe do EÚ, tak hovorili, že by boli šťastní, keby získali 51-percentnú podporu. My máme dnes 67 percent a už bijeme na poplach. Preto by som ten pokles nepreceňoval. Vláda teraz prijme komunikačnú stratégiu pred referendom o EÚ, do informačnej kampane chceme zapojiť aj mimovládne organizácie. Verím, že keď ľuďom dáme objektívny obraz o tom, aké to bude po vstupe do EÚ, že to nebudeme maľovať na ružovo, tak to ľudí presvedčí o výhodnosti vstupu do únie. Na záver osobnejšiu otázku. S akým prianím a predsavzatím chcete vstúpiť do roku 2003? - Sám sebe by som zaželal, aby som bol zdravý, aby som mohol naďalej pracovať s absolútnym nasadením, aby som mohol hrávať tenis častejšie ako doteraz a hlavne, aby rodina bola zdravá. Keď máte rodinu v poriadku, keď sa darí deťom, keď vnúčatá dobre rastú, tak máte také zázemie, ktoré vás ešte viac povzbudzuje do práce. Hoci som povedal pri vašom príchode, že meliem z posledného, tak by som nevedel pracovať tak na 50 percent. Som zvyknutý pracovať na maximum, a na to potrebujem byť fyzicky fit. Politika je dnes taká náročná, že na to potrebujete aj fyzickú prípravu. Tiež si želám, aby sa to, čo sa tak dobre vyvíjalo v roku 2002, skončilo rovnako dobre v máji 2004. Vtedy by sme sa mali stať členmi EÚ aj NATO. Nie je to fráza, na tom mi naozaj najviac záleží. |
StoryEditor