StoryEditor

Prijímačky na vysoké školy -- priestor na korupciu

30.11.2004, 23:00
Uchádzači o vysokoškolské štúdium si môžu v priebehu nasledujúcich mesiacov podávať s výnimkou umeleckých škôl prihlášky na vysoké školy. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť -- SGI však varuje: V jednotlivých fázach prijímacieho konania môže dochádzať k manipulácii a korupcii. Rovnaké podozrenia pritom pripúšťajú Študentská rada vysokých škôl či samotné Ministerstvo školstva SR.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - SGI varuje: pri prijímacom konaní na vysoké školy môže dochádzať k manipulácii a korupcii. Rovnaké signály majú aj Študentská rada vysokých škôl či samotné Ministerstvo školstva SR.

Veľa študentov, málo informácií
"Sú fázy prijímacieho konania, kde je priestor na manipuláciu a korupciu," konštatoval Rastislav Ďuriš z SGI. Odvolal sa pritom na výsledky správy o monitoringu prijímacieho konania na 29 najžiadanejších fakúlt slovenských vysokých škôl, v ktorom viaceré ani nechceli bližšie informovať o svojich podmienkach prijímacích pohovorov. Ďuriš to vysvetľuje prozaicky - mnohé fakulty majú každoročne dostatok uchádzačov, a preto nie sú nútené bojovať o študenta. Pripomeňme, že prijímačky na vysoké školy zaraďuje Transparency International Slovensko už dlhodobo medzi sféry s vysokou mierou korupcie.

Dekan mieni, rektor mení
V čom je podľa SGI najväčší problém prijímacieho konania? Keď rektori menia rozhodnutie dekanov o prijatých či neprijatých študentoch bez relevantného dôvodu. Podľa zákona by v tejto súvislosti muselo ísť o závažné rozpory. "Mnohé z uvedených dôvodov sa pritom javia ako právne neobhájiteľné," zdôraznil Ďuriš. Ide napríklad otrvalý záujem o štúdium či sociálnu situáciu uchádzača. Najviac - 17 rozhodnutí dekana - zmenil rektor Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Ďalším nedostatkom prijímačiek bolo, že iba minimum sledovaných fakúlt formálne zakazuje doučovanie zostavovateľmi testov. K fakultám, ktoré doučovanie regulovali služobnou mlčanlivosťou, príkazom či nariadením dekana alebo zákonom o štátnom tajomstve, patrili Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Filozofická fakulta a Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach.

O korupcii vie aj ministerstvo
Signály o korupcii aj ministerstvo školstva. Ako však upozornila jeho hovorkyňa Monika Murová, "prijímačky sú plne v kompetencii vysokých škôl či vedenia fakúlt". Za najefektívnejším riešenie však nepovažuje obmedzenie právomocí, ale čo najrýchlejšie nahradenie prijímačiek výsledkami externej časti maturity. "Keďže tieto testy sa zavádzajú a vyhodnocujú centrálne, priestor na korupciu sa výrazne minimalizuje".
Odporúčanie, aby vysoké školy prikladali väčšiu váhu výsledkom externej časti maturity, by sa malo dostať aj do zákona. Korupčné správanie vysokých škôl nevylúčil ani predseda Študentskej rady vysokých škôl Michal Mertinyák. Problém však nevidí v legislatíve, ale v jej uplatňovaní v praxi. Za negatívum považuje aj organizáciu prípravných kurzov a školení pred prijímačkami vysokými školami. Považuje to za diskrimináciu voči študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Hoci by testy mali zodpovedať stredoškolskému učivu, čo by de facto eliminovalo potrebu kurzov, realita je iná a prijímačky sú často náročnejšie," dodal. Študenti by podľa neho nemali zabúdať, že okrem odvolania môžu podať aj podnet na preskúmanie prijímacej skúšky.

Pomôže nová maturita?
"Keďže prijímacie skúšky sú výsostnou záležitosťou fakúlt či vysokých škôl, vyhodnotiť výsledky monitoringu budú musieť dotknuté fakulty," reagoval prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Prikláňa sa k iniciatíve ministerstva školstva zohľadniť pri prijímaní na školu výsledky externej časti maturity. "Pokiaľ nová maturita objektívne zohľadní schopnosti a potenciál uchádzača, v priebehu niekoľkých rokov by mohla na niektorých školách nahradiť prijímačky," dodal Sinay.
Podobný názor má aj rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Vojtech Kollár: "Ak sa potvrdia pozitíva novej maturity v praxi, o dva - tri roky môžu byť výsledky najvyššej úrovne maturitných testov podmienkou prijatia." Myšlienke akceptovať externú časť maturity ako vstup na vysoké školu vrátane splnenia školu stanovených podmienok sa nebráni ani rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš.

Najväčšie riziká prijímačiek na vysoké školy
- rektor zmenil rozhodnutie dekana o neprijatých študentoch bez relevantného dôvodu
- zostavovatelia prijímačkových testov doučovali či už jednotlivo alebo na kurzoch organizovaných fakultou
- poplatky za prijímačky nezohľadňujú ďalšie náklady spojené s prijímačkami
- viaceré školy využívajú ústne skúšky a výsledky maturít, ktorých objektivita a transparentnosť sú diskutabilné

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. apríl 2024 16:26