Hlavné mestá Českej republiky, Slovenska i Maďarska sa v najbližších rokoch plánujú "pobiť" aj o kongresových návštevníkov. Šance stredoeurópskych metropol na organizovanie veľkých kongresových akcií však zatiaľ nie sú vyrovnané a zo súboja o významné kongresy s väčším počtom účastníkov vychádza víťazne Praha. V roku 2006 bude v tomto meste svetový kongres ASTA (American Society of Travel Agents), ktorý sa považuje za akúsi olympiádu cestovného ruchu. Jaromír Beránek z Mag Consulting síce tvrdí, že Praha má oproti Budapešti v oblasti kongresového turizmu mnoho predností, napriek tomu nepovažuje za reálnu ambíciu agentúry CzechTourism v horizonte piatich až desiatich rokov vrátiť Českú republiku do prvej desiatky kongresových krajín. "Veľké kongresy sa plánujú štyri až šesť rokov dopredu a ich získanie je aj otázkou lobingu nielen hotelierov či profesijných asociácií, ale často aj politických osobností štátu," vraví.
V rozhodovacom konaní o mieste organizovania kongresu je tiež nesmierne dôležitý imidž mesta. "Nikto nepôjde do púšte len kvôli tomu, že je tam konferenčné centrum," vraví Igor Kuhn z bratislavského magistrátu a dodáva, že Bratislava je z tohto hľadiska ešte stále nie veľmi známou lokalitou. Mesto sa musí ako kongresové mesto prezentovať, čo podľa Kuhna zatiaľ hlavné mesto SR príliš nerobilo. Jeho predstavitelia si tento hendikep uvedomili a usilujú sa ho odstrániť. Bratislava bola spoluorganizátorom kongresu Európskej federácie kongresového turizmu a chce sa prezentovať aj na špecializovanom veľtrhu pre kongresovú turistiku.
Boj o menšie kongresy
Praha sa môže pýšiť kongresovým centrom, ktoré už vo svojich priestoroch pre tri až štyri tisícky ľudí hostilo v roku 2000 účastníkov výročného zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky a o dva roky neskôr summitu NATO. Požiadavkám organizovania veľkých kongresov v Prahe vyhovuje aj nedávno otvorená viacúčelová Sazka Arena. Budapešti i Bratislave obdobné centrum pre niekoľko tisícok ľudí chýba. Hoci sa o výstavbe väčšieho kongresového centra v hlavnom meste Maďarska už roky hovorí, to existujúce zatiaľ dokáže získať len kongresy, ktoré nemajú viac ako 1 500 účastníkov. V Bratislave sa podľa Kuhna dajú na slušnej úrovni robiť kongresy, ktoré nemajú viac ako tisíc účastníkov, výstavisko Incheba ponúka priestory aj pre 2 500 ľudí. Väčšie kongresové centrum v slovenskej metropole chýba, zrejme by sa len organizovaním konferencií a kongresov ani neuživilo. V budúcnosti by sa možno mohli na takéto akcie uspôsobiť aj priestory novej budovy Slovenského národného divadla. Kuhn však tvrdí, že podľa oficiálnych štatistík až 60 percent obratu celosvetovej kongresovej turistiky pochádza z kongresov, ktoré nemajú viac ako 300 účastníkov. "Z tohto hľadiska je Bratislava plne konkurencieschopná v súboji s ostatnými metropolami," dopĺňa. Sály pre približne 350 účastníkov totiž má okrem viacerých administratívnych budov aj niekoľko bratislavských hotelov.
Rozvoj kongresového turizmu však nestojí len na kongresovom centre. Mesto, ktoré sa chce uchádzať o usporadúvanie významných európskych či svetových kongresov, musí mať dobrú propagáciu, dostatok ubytovacích kapacít, poskytovať kvalitné sprievodné služby, a predovšetkým mať letecké spojenie s významnými svetovými mestami. Podľa námestníčky bratislavského primátora Tatiany Mikušovej by mal záujem o Bratislavu ako miesto na organizovanie kongresov i turistickú destináciu v dohľadnom čase vzrásť, pretože lietať do Bratislavy a z Bratislavy majú čoraz väčší záujem poprední svetoví leteckí prepravcovia.
StoryEditor
V boji o kongresy môžu byť hlavné mestá súpermi
Hlavné mestá Českej republiky, Slovenska i Maďarska, sa v najbližších rokoch plánujú "pobiť" aj o kongresových návštevníkov.