Svetlo a tma
Ale čo keď sa niekto nimi neriadi? Veď mnohí žijeme v betónovom prostredí, umelé svetlo nám mení noc na deň, budíček nám prerušuje spánok v ľubovoľných hodinách, lietame cez časové pásma, veľa pracujeme bez toho, aby sme si dopriali čas na oddych, ktorý nám diktujú vnútorné hodiny (tie sa však vôľou nastaviť nedajú). Dôsledkom je rýchlejšie starnutie, depresie, úzkosti, nervové poruchy, zvýšené riziko srdcovo-cievneho ochorenia, choroby zažívania... Ako sa tomu vyhnúť?Celodenný rytmus človeka vyvoláva hormón melatonín. Vytvára sa v žľaze veľkosti hrášku - epifýze, ktorá sa nachádza uprostred hlavy a priamo z nej sa vylučuje do krvi. Centrom (hlavnou súčasťou) biologických (vnútorných) hodín človeka sú však dve malé jadrá uložené v mozgu (hypotalame), ktoré sú nastavené podľa aktuálnej dĺžky svetla a tmy (dňa a noci). Signálom na tvorbu a vyplavenie melatonínu je tma, ktorú vníma naše oko spojené s epifýzou nervovými dráhami. Ak sa do týchto centier cez sietnicu oka dostane informácia o intenzite svetla, správu okamžite preberá epifýza - žľaza, ktorá vzápätí zareaguje. Ak je tma, začne vylučovať hormón melatonín, ktorý navodzuje útlm a pocit únavy. S pribúdajúcim svetlom sa tvorba melatonínu znižuje. Jeho hladina cez deň je veľmi nízka a ani počas dňa sa nemení. Melatonín je vlastne posol, ktorý všetkým bunkám a orgánom v našom tele oznamuje, či je svetlo alebo tma a organizmus na to následne reaguje.
Tretie oko
Už starí Gréci, ale aj Descartes, považovali epifýzu za sídlo duše človeka. Vo východných krajinách dodnes v nej vidia pozostatok magického "tretieho oka" človeka. V epifýze sa tvorí melatonín a vylučuje sa do krvi takmer výlučne v noci, teda za tmy, a to až 8- až 10-krát viac ako cez deň. Rytmus tvorby si organizmus neustále zlaďuje so striedaním dňa a noci. Práve táto pravidelnosť predurčuje melatonín na to, aby udával "denný rytmus" tela. Keď sa večer cítime ospalí, je to tým, že epifýza začala do krvného obehu pumpovať melatonín, čím naštartovala zmeny, ktoré nás pripravujú na spánok - pulz a trávenie sa spomaľuje, krvný tlak a teplota tela sa znižujú. V mozgu hormón tlmí aktivitu mozgových vĺn, a tým navodzuje spánok. Výskumy dokázali, že melatonín pôsobí aj ako aktívny a účinný antioxidant, zohráva významnú úlohu pri ochrane organizmu pred vznikom srdcových ochorení, spomaľuje starnutie, vplýva na znižovanie tvorby krvných zrazenín, vzniku infarktu, mozgovej príhody...Mnohí si kladieme otázku, prečo sme v lete výkonnejší, aktívnejší, ľahšie sa nám pracuje, máme lepšiu náladu a v jesenných a zimných dňoch akoby ručičky našich hodín boli nastavené na pocit smútku. Podľa odborníkov naša nálada závisí od denného svetla. V lete, navyše, máme viac pohybu, lepšie sa stravujeme, konzumujeme viac vitamínov a aj dlhšia svetelná fáza dňa prispieva k lepšej nálade a vyšším výkonom. V novembri, keď sa začínajú kratšie tmavé dni, nedostatok svetla spôsobí, že sa do organizmu začne vylučovať viac melatonínu, čo môže negatívne ovplyvniť náladu a v extrémnych prípadoch navodiť aj depresiu. Vtedy môže pomôcť svetelná terapia.Vrcholy výkonnosti
Jestvuje ideálny model, ako si zorganizovať deň? Kedy sme výkonnejší, kedy menej, kedy je ideálny čas na rokovania, konferencie, vybavovanie agendy... na oddych? Výskumníci tvrdia, že cez deň je viac vrcholov výkonnosti. Jeden je okolo 9.00 do 10.30 hod. Druhý vrchol je popoludní od 15.00 do 16.30 hod. Je to optimálny čas, kedy by sme mali viesť dôležité rokovania a vykonávať ťažšie práce. Okolo obeda je útlm, preto je v tomto čase vhodná obedňajšia siesta. Môže sa využiť na pasívny oddych, ale i prechádzku za denného svetla na čerstvom vzduchu. Obedňajší oddych pridá na výkonnosti. Priebeh vylučovania melatonínu je iný u ľudí známych ako "sovy" a iný u "škovránkov". Z výskumov vyplýva, že u oboch ide o určité posuny pri tvorbe melatonínu. U "škovránkov" sa melatonín začne vylučovať trocha skôr (vrcholí medzi 2. - 3. hod. v noci), preto sú títo ľudia večer skôr unavení. Ráno však majú menej melatonínu, preto skôr vstávajú, sú čerstvejší, čulejší, výkonnejší. "Sovy" naopak. Melatonín sa u nich začína vylučovať neskôr, pomalšie doznieva, preto ráno pociťujú útlm, únavu, sú pomalší, potrebujú dlhší čas na "naštartovanie". Zdá sa, že "škovránky" sú v lepšom súlade so svojimi vnútornými hodinami.
Cestovanie v čase
A čo hovoria naše vnútorné hodiny na zmenu časového pásma? Nepáči sa im to a prispôsobujú sa len postupne, každý deň asi o hodinu v súlade s denným svetlom. Kto cestuje do iného časového pásma, mal by sa na to postupne pripravovať. Jesť a spať o hodinu skôr či neskôr podľa toho, či ide na západ alebo východ. Vynútená zmena biorytmov je proti prirodzenosti. Človek je, našťastie, prispôsobivý tvor. Ak je zmena pravidelná, organizmus sa jej prispôsobí. Potvrdiť to môžu ľudia pracujúci na zmeny (preto dostávajú nočné príplatky). Ak sú nepravidelné, občasné, organizmus sa ťažšie prispôsobí a reagovať môže rôznymi chorobnými zmenami. Pri prelete viacerých časových pásiem je dobré čím skôr sa prispôsobiť miestnemu času (ísť skôr spať alebo vstávať). Problém zosúladenia biorytmov trvá 3 - 5 dní a pomôže mu užitie melatonínu v tabletkách, ktorý dostať kúpiť v lekárňach i na letiskách bez lekárskeho predpisu. Treba však vedieť, že porucha vylučovania melatonínu je príčinou nespavosti.Má aj smrť a nešťastie svoju hodinu, keď mnoho ľudí zomiera nadránom, medzi štvrtou a piatou hodinou? Úmrtnosť ľudí na srdcovo-cievne ochorenia v ranných hodinách súvisí s tým, že hladina melatonínu nadránom začne klesať a organizmus sa začína aktivizovať na denný režim. Aktivizuje sa aj sympatická časť vegetatívneho nervstva (určitá príprava na stres), vyplavuje sa adrenalín..., zvyšuje sa krvný tlak, telesná teplota... Nárast týchto funkcií a nastavenie sa na denný režim po nočnom oddychu môže spôsobiť, že chorobou zranené srdiečko to neznesie.
V tejto súvislosti lekári vystríhajú dovolenkárov, ktorí sa pre dopravné zápchy chystajú cestovať autom k moru v noci, že z fyziologického hľadiska to nie je vhodné. Večer nastupuje prirodzená únava a vodič, ktorý nie je zvyknutý ponocovať v bdelom stave na neosvetlených cestách, keď zrak horšie reaguje, môže zlyhať. Najmä ak sa pred nočnou cestou cez deň dôkladne nevyspí.
Melatonín obsahujú: banány, mlieko, ovos, kukurica (sladká), ryža.
Dobre vedieť, že: pred spaním treba vypiť mlieko s medom, mliečny koktail s banánom; pri zmene zimného času na letný sa čím skôr prispôsobiť časovým podmienkam, ísť skôr spať, navodiť si únavu prirodzenými formami; ráno sa zapozerať na najsvetlejšie miesta oblohy (zapáliť silné svetlo); človek, ktorý málo spí, vyzerá starší a častejšie podlieha infektom; melatonín vplýva na imunitný systém; poobede citlivosť na bolesť je nižšia.